ČADCA. Valašskej kultúre na Kysuciach, čadčianskym pokladom i samotnému názvu mesta Čadca je venovaná kniha Jozefa Marca Čadca legendy, fakty, poklady, ktorú uviedli do života v sobotu večer v Dome kultúry v Čadci.
Mesto v tejto oblasti urobilo každý rok niečo. Prvá knižka z podporou mesta Čadčianske pľace. Druhá Ján Palárik - Európan, tretia Čadca v premenách čias a štvrtá Čadca - legendy, fakty, poklady. Je to kniha, ktorá bude, myslím si, veľmi čítaná. Jozef Marec do nej vložil nielen dušu lekára, poslanca, ale aj spisovateľa, ktorého si v meste vážime, skonštatoval primátor Čadce Jozef Vražel.
Veľká časť najnovšej publikácie o Čadci je venovaná valašskej kultúre na Kysuciach, valašskému osídľovaniu, migrácii Valachov a valašskému spôsobu života. Je tam pomerne rozsiahly materiál o etymológii názvu Čadca. Pretože Čadca asi ako jediné sídlo na Kysuciach nemá rozlúštený názov. A aj tomu, kedy sa prvýkrát objavil tento názov. Či to bolo v súvislosti s osadou Čadca alebo nebolo, povedal Marec.
Doplnil, že priestor v publikácii venuje napríklad aj čadčianskym pokladom. Životu vo vzdialených osadách, takzvaných pľacoch, kde ešte doteraz žijú ľudia. Rozhovorom s pamätníkmi, príhodám, všelijakým čriepkom a zaujímavostiam z osád, ich histórie. Slovo som dal aj kysuckým spisovateľom Pavlovi Holeštiakovi a Petrovi Kubicovi, aj dôstojnému pánovi Emilovi Florišovi, ktorý spracoval legendu o svätom Bartolomejovi. Tá ešte nebola nikde v Čadci takto prezentovaná vo verejnosti. A keďže Čadca je literárnym pupkom pomerne veľkého regiónu, je tam bohato spracovaná aj táto problematika, uzatvoril Marec.
