Kto by nechcel mať doma manžela, ktorý okrem toho, že sa postará o rodinu, donesie domov výplatu, pomáha v domácnosti vám ešte aj povyšíva obrusy a obrazy na všetky stoly a steny. Že taký neexistuje? Ale áno, Milan Palčisko z Kysuckého Nového Mesta taký je.
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Milan Palčisko sa narodil v Žiline pred 45 rokmi. V súčasnosti žije aj so svojou rodinou v Kysuckom Novom Meste a pracuje na železnici ako signalista. Vo svojom voľnom čase sa venuje písaniu básní, prózy či aforizmov, fotografuje a najnovšie ho chytilo za srdce aj drôtovanie.
To by nebolo nič čudné. Milan Palčisko však aj nádherne vyšíva. Pri pohľade na jeho vyšívané obrusy či obrazy zbledne závisťou aj nejedna žena. Chlapské ruky a taká nádhera...
„Keď som ešte chodil do základnej školy, mali sme aj ručné práce. Raz sme si mali priniesť panamu a bavlnky. Táto činnosť sa mi zapáčila natoľko, že sa vyšívaniu venujem dodnes," zaspomína si na časy, kedy začal s touto vraj výlučne ženskou činnosťou. Sám Kysučan je však príkladom toho, že deliť práce na ženské a mužské sa naozaj nehodí. Každý má robiť to čo chce a čo ho baví.
„Počas môjho ďalšieho života sa mi podarilo zistiť, že môj starý otec - otec môjho otca - vyšíval. Najmä obrazy a vankúše," pokračuje. Milan Palčisko vyšíva tiež rôznorodé obrázkové motívy, tiež obrusy. So svojimi výtvormi sa zúčastnil už na mnohých výstavách, ktoré sa zvyknú organizovať pri príležitosti rôznych sviatkov ako sú Vianoce či Veľká noc. V roku 1999 dokonca absolvoval kurz vyšívania a paličkovania.
Získal aj pohár prezidenta
V čase stredoškolského štúdia sa začal venovať aj fotografovaniu. Zúčastnil sa aj na niekoľkých fotografických súťažiach, ktoré boli pre neho poväčšine úspešné. „Vtedy som zistil, že aj ja mám ten dar zachytiť pohľadom cez objektív niečo zaujímavé a pekné," hovorí. Okrem fotografovania sa venoval tiež orientačnému behu. „So športom som začal preto, lebo mi prekážala moja nadváha," vysvetľuje. V roku 1993 sa Milanovi Palčiskovi podarilo v orientačnom behu vo Vysokých Tatrách dokonca získať pohár prezidenta. „Je to najväčší úspech mojej bežeckej kariéry."
Ani počas krátkodobého vysokoškolského štúdia nezaspal na vavrínoch. Prispieval svojimi fotografiami do školského časopisu a tri roky dokonca pracoval ako vojak z povolania v Martine. Naozaj pestrý a rôznorodý život Kysučana. „Pri vojsku som pracoval ako plukovný fotograf, čo bola neoficiálna funkcia, a teda aj jej pomenovanie. Fotografoval som rôzne kultúrno-spoločenské akcie, vojakov, ale aj mimoriadne udalosti, ktoré sa občas v kasárňach prihodili.
Pýši sa zbierkou Perníkové slzy
Okrem všetkých spomínaných činností sa tento zaujímavý Kysučan venuje tiež už od svojich 14 rokov písaniu. Prvé jeho básne vyšli v školskom časopise. Zúčastnil sa na rôznych literárnych súťažiach a v roku 2005 získal Čestné uznanie v literárnej súťaži O dúhovú lampu z krajiny Zázračno.
Ďalšie básnické miniatúry mu vyšli aj v literárnom periodiku Dotyky. Milan Palčisko však píše tiež prózu, aforizmy, epigramy a vtipy. Tieto dielka mu vychádzali aj v rôznych časopisoch. V roku 2005 debutoval zbierkou Perníkové slzy. Vo svojej literárnej tvorbe zachytáva bežné výjavy zo života.
Je členom klubu nespravodlivo plešatých
Okrem týchto všetkých aktivít je Milan Palčisko tiež členom Klubu nespravodlivo plešatých, ktorý založil Willi Weber po tom, čo sa stal svedkom situácie, kedy istá mladá slečna odbila chlapíka, ktorý ju prišiel pozvať na parket vetou, že s plešatými netancuje. V súčasnosti má klub asi 500 členov.
O spomínanom klube sa Kysučan dozvedel z jedného časopisu. „Listoval som v ňom a zrazu mi padol zrak na článok o tomto klube. Zaujal ma natoľko, že som si zohnal kontakt na jeho zakladateľa Willa Webera.
Ten mi poslal prihlášku a bolo," hovorí. Dodáva, že s ostatnými členmi zažijú veľa zábavy. V roku 2002 dokonca získal aj titul MR. Plešina v kategórii - „Chlpáč", čo je pre neho veľká pocta. „Človek by si mal vedieť urobiť srandu aj sám zo seba. A čo sa týka plešiny, tú som prijal normálne. Veď to predsa nie je žiadna choroba, ani sa nerúca svet, keď príde človek o vlasy."
Kysučan bol najskôr len radovým členom spomínaného klubu, ale po čase postúpil až na konzula pre zemeguľu. „Nejde o žiadnu významnú funkciu. Celý náš klub je vlastne takou recesiou. Aj funkcie v ňom sú len formálnosťou," pokračuje. V rámci klubových aktivít zažijú členovia veľa zábavy a stretnú sa aj so známymi osobnosťami.
„Náš klub sa okrem iných zaujímavých aktivít pravidelne zúčastňuje na prípravách pivného pochodu Kukanova desiatka, ktorý je každoročne v Trenčíne. Na budúci rok sa bude konať už jeho XX. ročník," hovorí o ďalších aktivitách klubu.
O vianočné darčeky má postarané
O tom, že Milan Palčisko je naozaj „multifunkčným" človekom niet pochýb. Prezradil nám, že okrem vyšívania, drôtovania, písania či fotografovania ešte aj rád pečie a varí. Jeho špecialitou sú vraj rôzne omáčky a bábovky.
A to ešte opäť nie je všetko. Milan Palčisko je tiež 84-násobným darcom krvi, doma má už všetky plakety okrem tej poslednej - Kňazovického, ktorá je za sto odberov. Ako sám hovorí, pokiaľ bude zdravý, nemá dôvod prestávať darovať túto vzácnu tekutinu. Takže je viac než isté, že aj Kňazovického plaketa zaujme čestné miesto v byte Palčiskovcov.
„Páči sa mi, že moja tvorba mi dala možnosť vyhnúť sa predvianočnému zhonu naháňania sa za darčekmi, pretože ich môžem vyrábať sám. Poteší ma, keď vidím u členov rodiny veľkú radosť z môjho darčeka. Tá je dokonca väčšia, ako keby si pod stromčekom našli nejaký sériový výrobok z našich obchodov. Tie odo mňa sú všetko originály," dodáva.
