Len v starších rodinách a hlavne na dedinách sa ešte traduje chodenie betlehemcov, vinšovanie po rodinách, návšteva polnočnej omše, varenie kapustnice či oblátky s medom. Tradičné zdobenie stromčekov, darčekov, prípravu štedrej večere a celý priebeh Vianoc.
ČADCA. Z vianočných zvykov tradovaných na Horných Kysuciach sa dodnes medzi ľuďmi uchovalo veľmi málo. "Len v tých starších rodinách a hlavne na dedinách snáď niektoré, ako chodenie betlehemcov, vinšovanie po
rodinách, návšteva polnočnej omše, varenie kapustnice či oblátky s medom. No, čo sa týka zdobenia stromčekov, darčekov, štedrej večere a celého priebehu Vianoc, skvosty starých otcov a materí nahradili západne štýly," povedala Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.
Na stromčeky chodievali gazdovia už v novembri, počas sviatku Všetkých svätých, pretože sa hovorilo, že keď sa stromček v tom období zotne, tak vydrží dlhšie a neopadáva.
"Gazda priniesol tri stromčeky, do domácnosti jedličku a smreky rozdelil k statku do chlieva a druhý na hnoj.
Stromček sa zdobil papierovými a slamenými ozdobami, jablkami, orechmi, cesnakom a cibuľou. Do pozlátka sa balil kockový cukor v tých bohatších rodinách a v chudobnejších sa balili na kocky nakrájané kvačky. Stromček bol vždy upevnený nad štedrovečerným stolom pod povalou," vysvetľuje Hnidková.
Štedrovečerný stôl býval prikrytý ľanovou plachtou, pod ktorou bola troška sena a v každom rohu kovový peniaz. Na stole bola sviečka, oblátky, med, ovocie, domáce víno, modlitebná knižka, ruženec a domáci chlieb, na ktorom bol na vrchu zapečený cesnak a hrudka soli. Pod stolom nesmela chýbať všetka úroda, ktorá sa im v roku urodila- zemiaky, ovocie, strukoviny. "Stôl obopli reťazou, aby rodina držala pospolu ako tie ohnivká na reťazi a nohy si pokladali na kus železa, aby boli silní a zdraví po celý rok. Pri stole bola maselnička, do ktorej sa z každého jedla odkladalo pre statok."
Po sladkých oblátkach, haluškách a uvarenej kapuste sa jedávala vilija, ktorá pozostávala z uvarených suchých slivák, jabĺk, hrušiek a hrachu.
"Jedávala sa aj slivková polievka, ktorej sa hovorilo brja. Vo vode sa uvarili suché slivky, pridalo sa nové korenie, bobkový list, cibuľa, trošku soli a zahustilo sa zápražkou, ktorá sa robila na sucho, nakoľko bol veľký pôst. Dochutila sa buď cukrom, alebo soľou. Preferovaným jedlom bola aj vianočná kapustnica, ktorá sa v mnohých rodinách varí tradične až dodnes. Po štedrej večery si všetci spoločne pripili vareným domácim vínom, rodina sa poobliekala a odišla po spievaní popod okná k susedom a spoločne odchádzali na polnočnú svätú omšu," dodáva Hnidková
