Anton Straka po zbierke básní Chvatom, ktorá sa vyznačuje moderným, sviežim výrazom, vydal ďalšiu knižku Príbehy o Ježišovi s podtitulom Ako po Kysuciach putoval. Ide o miniatúrne príbehy, ktoré sa formou i obsahovo podobajú krátkym rozprávkam. Ježiš so svätým Petrom putujú po našom kraji a všímajú si život ľudí. Reálie autor prebral z minulosti, zrejme aby tak priblížil predovšetkým detskému čitateľovi niekdajší život i niektoré remeslá, ktoré dnes nepoznáme. V závere každého príbehu, akéhosi podobenstva, je morálny apel, prebratý z kresťanského života. Na prežité situácie striedavo reagujú Ježiš a svätý Peter, hoci Ježiš má rozhodujúce slovo, ba neraz napomína samotného Petra. V knihe autor spomína aj skutočné miesta, napr. vrchy Kykuľu, Raču, Živčákovú, Lysú horu, obchodné cesty do Čiech a do Poľska, sútok Kysuce a Bystrice ap. Hojne využíva situačnú komiku, zveličenie a symboliku, či už bežnú číselnú, vyskytujúcu sa v ľudových výtvoroch, alebo symboliku biblickú. Jazyk zjednodušuje s ohľadom na detského čitateľa. Na základe týchto hľadísk možno povedať, že knižka Príbehy o Ježišovi - Ako po Kysuciach putoval je nielen vďačným príbehovým čítaním, ale aj hľadaním duše v dnešnom odľudštenom svete.
Keď sadá tma
V knihe Ľubice Podolákovej Keď sadá tma sa striedajú príbehy lásky s lyrickými pasážami. Na prvý pohľad smútok, melanchólia, clivota. Keď sa nám však začnú postupne vybavovať obrazy jednotlivých pasáží tohto krehkého dielka, s prekvapením si uvedomíme, že pod rúškom clivoty a nostalgie, ba až nadprirodzenej snovosti sa ukrýva duša túžiaca po harmónii a naplnení. Atmosféra knihy sa mení, náhle zapôsobí na čitateľa očistnosťou a čistotou. Čistotou vo výraze i v samotnej lyrike. Naozaj je to kniha až nadhmotnej lyriky. Skrýva sa v nej zároveň kus rozprávkovosti či mýtickosti. Autorka v záverečnej časti s názvom Biele ako sneh... píše: „Čo je sen? Krátka cesta vedúca do neznámej krajiny, kde sú farby, vône, dotyky. Krajina, kde stretnete ľudí svojho srdca... Krajina, kde končí všetko čiernobiele. Krajina, ktorá zrkadlí vnútro..." Čítajte a snívajte! Užite si to!
Bez lásky a sám
Poslednou autorkou je Marta Martinská Ujháziová. Po dvoch knižkách Hľadám ťa láska a Vyznanie láske vydala tretiu zbierku básní a dala jej názov Bez lásky a sám. Motivicky táto knižka čerpá z lyriky každodenného života a z jednotlivých situácií. Je to vlastne vyznanie lyrického subjektu z vlastných pocitov pri stretnutí s inými ľuďmi, či už s blízkymi, alebo s takými, ktorí si zaslúžia pozornosť. V úvodných slovách k zbierke sa píše: „Od dažďa voňajúceho medom cez krásu, večnú a nebezpečnú lásku, harmóniu pokojného rána, teplo domova, okamih života, cez čarovnú moc rozprávok sa dostaneme k balade o Žofii, k spomienke na Žofiu Bosniakovú. Básničky sú venované všetkým ľuďom, ktorí milujú život." Tieto slová najlepšie vystihujú podstatu tejto poézie i samotnú autorku.
