Vianoce sú pre mnohých z nás najkrajším obdobím v roku. Sú vábivým magnetom, ktorý dokáže pritiahnuť všetkých vospolok. Privedú na čas naspäť domov aj tých, ktorí už nadobro „vyleteli z hniezda". Práve v tomto období často spomíname na časy, keď sme sami boli ešte malými deťmi, a Vianoce nám vždy vohnali do očí radostné hviezdičky.
Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup, rodák z Novej Bystrice-Harvelky
V čase, keď majú k sebe ľudia zvlášť blízko, dovoľte mi, aby som Vás milí priatelia, pozdravil s láskavou pozornosťou: So žičením Božej milosti a jeho pokoja. So želaním, aby každý z Vás bol preniknutý hodnotami, ktoré nám ponúkajú tieto milostivé dni Vianoc.
Vianočné sviatky sú pre nás všetkých vzácnou ponukou prijať Ježišove hodnoty do svojho života. Dať tak svojej činnosti hlboký zmysel. Opäť objaviť v sebe zrnko dobroty, nefalšovanej krásy a pravdy a zachovať si ho, ba i podporovať jeho vzrast. Teda dať Kristovi a jeho hodnotám možnosť znova sa narodiť v našom srdci.
I tohtoročné prežívanie tých najľudskejších sviatkov nás k tomu pozýva. Mali by sme tomuto zázraku nádeje opatrne spoločne - ako ľudia dobrej vôle-podať ruku a dovoliť tak rast lásky v každej oblasti života
Keď sa človek pozrie do minulosti, vždy si rád spomína na tie detské Vianoce, keď ich viac prežíva srdcom. Detstvo a mladosť som prežil na Kysuciach, v malej dedinke Harvelka. Vianoce na Kysuciach vždy boli spojené s veľkým množstvom snehu. Mal som pomerne ďaleko do farského kostola, až 9 km. Mnohokrát sme cestu absolvovali ako miništranti aj na polnočnú pešo. S tým sú spojené nezabudnuteľné zážitky, o ktoré sú azda mnohí z nás dnes už „ochudobnení". Spomínam si, že bol napríklad prísny zákaz návštevy susedov na Štedrý deň; zvlášť na deň Božieho narodenia. Pred večerou otec domácim zvieratám, ktoré sme chovali, dal po kúsku oblátky. Na stole nikdy nechýbal „kysucký chlieb" - zemiaky a ovos, ako symbol úrody.
Ale myslím si, že Vianoce vždy a všade sú krásne, ak sa nestratí ich pravý zmysel, ich pravá identita.
Jaroslav Ivor, dekan Fakulty práva PEVŠ, rodák zo Zákopčia
Keďže som Kysučan a ctím si tradičné kysucké sviatky, snažím sa dodržiavať aspoň niektoré tradície, ktoré si pamätám ešte z detstva. Najdôležitejšou však zostáva snaha, aby sa pri štedrovečernom stole zišla celá rodina. Na stole musia byť vždy oblátky s medom, štedrovečerná kapustnica, ryba, orechy, ovocie .... Tradíciou je i účasť na „polnočnej".
Čo sa týka darčekov, myslím si, že každý vianočný darček, ktorý sa dáva s láskou a zámerom urobiť obdarovanému radosť, musí potešiť. Všetky, ktoré som doteraz dostal, ma potešili. Želal by som si, aby ich ľudia dávali a dostávali nielen na Vianoce a ak už nie v materiálnej podobe, aspoň vo forme jedného dobrého skutku denne. Svet by bol potom určite krajší.
Každý rok prináša množstvo nových poznatkov, zážitkov a skúseností. I ja som v tomto smere bohatší. Možno by som však mal spomenúť, že v uplynulých dňoch mi bola udelená najvyššia vedecká hodnosť doktora právnych vied, čo je bezosporu prvý a veľmi príjemný vianočný darček pre mňa v tomto roku.
Dušan Mikolaj, redaktor, publicista, esejista, rodák z Lodna
Pri anketách podobných tejto vianočnej bývam zakaždým zaskočený. Vynoria sa mi hlboké osobné spomienky, s bielou nostalgiou prírody, atmosférou domáckej izby, detskou radosťou z darčekov pod stromčekom. Akosi sa však už neviem s týmto bohatstvom podeliť so súčasníkmi. Z aktívneho prijímateľa tradičných pôžitkov sa stávam tichým účastníkom spontánnych potešení iných, pravdaže najmä detí. Myslím, že nikdy som nepublikoval „čisto vianočnú" poviedku. A po tom, ako sa na túto tému na televíznych obrazovkách len tak mihajú celovečerné filmy a záplavy reklám, sa mi nič podobné už ani nežiada. Podobné je to s darčekmi, ktoré sú priam notoricky podmieňované návštevami preplnených obchodných reťazcov.
Úprimne mi je ľúto, že nie som remeselne zručný. Strúhal by som drevené hračky, plietol košíky, šil teplé kapce a rukavice zo zajačiny. Ak by som mal talent na spev, chodil by som po koledách. Vybral by som sa, bárs sám či so psíkom suseda Kolembusa, nad dedinu do niektorej z osád, kde svetlá pouličných nerušia výhľad na hviezdnatú oblohu a kde menej svetského ruchu. Tam si dôvernejšie priznávam, že Vianoce sú azda vskutku najkrajším ročným obdobím na čisté myšlienky a úprimné ľudské predsavzatia o svetskej dobrote. Mnohí si želáme, aby nám vydržali aj po Novom roku (aspoň do Troch kráľov). Čo potom? Na to si každý musí odpovedať sám.
Mária Ďuranová, kysucká spisovateľka
Čím som staršia, tým viac spomínam počas vianočných sviatkov na moje „detské Vianoce", ktoré som prežila s otcom a súrodencami v ešte celkom inej dobe. Vianočné zvyky, ktoré sme vtedy dodržiavali sa snažím preniesť aj do mojej súčasnej rodiny. Preto na štedrovečernom stole u nás okrem sviečky nesmie chýbať hrsť šošovice, cesnak, cibuľa a med, aby sme boli všetci zdraví, nechýbajú oplátky, orechy a vetvička... Pod obrus nezabudnem dať nejakú bankovku, aby sme boli aj v ďalšom roku finančne zabezpečení:) Pred večerou - tradičnou kapustnicou, zemiakovým šalátom a kúskom ryby, prekrojíme jabĺčko a tešíme sa, keď je vo vnútri pekné, zdravé, potom nasleduje medový krížik na čelo mojej dcéry a každý pri stole musí zjesť aj oplátku s medom a kúskom cesnaku. Ešte predtým, ako sa pustíme do tohto štedrovečerného ceremoniálu, zvykneme sa spolu porozprávať, zhrnúť predchádzajúci rok, potešiť sa z našich úspechov, porozprávať sa o tom, čo ešte môžeme v našich životoch zlepšiť, napríklad aj vo vzťahoch k blízkym a nezabúdame si ani pripomenúť, že zdravie a pohoda nie je vec samozrejmá, ale že si tieto dary treba aj patrične vážiť...
Pekných darčekov bolo za tie roky už veľa, ale medzi tie moje najobľúbenejšie a najmä najvzácnejšie patria tie, ktoré kedysi vlastnými rukami zhotovovala dcéra. Rôzne kreslené obrázky a vinšovačky písané kostrbatým detským písmom mám stále odložené a majú pre mňa nesmiernu hodnotu:)
Odchádzajúci rok ma obohatil mnohými ďalšími životnými skúsenosťami, aj poznaním, že je medzi nami stále veľa dobrých, múdrych, spravodlivých a skvelých ľudí, s ktorými sa oplatí stretávať... Stále viac verím tomu, že človeku sa v živote od iných dostáva to, čo im on sám podsúva, preto všetkým ľuďom prajem, aby mali čoraz väčšiu chuť odovzdávať svojmu okoliu len úsmev, humor a dobro, ktoré sa im potom bude plným priehrštím vracať späť a robiť ich život radostnejší.
Jozef Ninis, sánkár, dvojnásobný účastník zimných olympijských hier
U nás v rodine dodržiavame tradičné vianočné zvyky. Veľmi sa teším na mamine koláčiky, kapustnicu, varené vínko, zdobenie stromčeka, vianočné rozprávky v televízii, ktoré som videl už nespočetne veľaráz, ale neodmysliteľne patria k Vianociam. A samozrejme na za oknom poletujúci sniežik:-)
Každý darček, ktorý som dostal je pre mňa krásny. A najkrajší? Asi ten ešte z detstva, keď ma najviac potešilo veľké hasičské auto.
Z tohto roka vo mne ešte stále doznieva veľa krásnych zážitkov z olympijských hier z Vancouvera. Ale potešilo ma aj nedávne 16. miesto vo Svetovom pohári. Touto cestou by som chcel popriať všetkým čitateľom MY kysuckých novín krásne a požehnané vianočné sviatky.
Ján Kormanec, molekulárny biológ, vedec roka 2004, rodák z Krásna nad Kysucou
Keďže Vianoce ako najkrajšie sviatky v roku oslavujeme pravidelne u rodičov, plne sa prispôsobujeme ich tradičným dlhoročným zvykom. Samozrejmosťou je pôst počas prípravy štedrovečerného menu, ktorý ma aj svoje výhody, keďže nám potom viac chutí štedrá večera. Menu je taktiež dlhoročne tradičné, hrachový prívarok so sušenými slivkami, dusená kapusta na masle a samozrejme neodmysliteľný zemiakový šalát s vyprážaným kaprom. Podarilo sa mi však do nehu prepašovať taktiež výbornú kapustovú polievku s klobásou, údeným a hubami. Pred večerou je spoločná modlitba a po večeri všetci spievame koledy (niektorí aj trocha falošne ale to nám vôbec nevadí ), pokiaľ nepočujeme klopanie na okno „Ježiška" (dedko sa „nenápadne" vzdiali), signalizujúce, že darčeky sú už pod stromčekom. No a to najkrajšie zakončenie tohto dňa je polnočná svätá omša, ktorá má svoje úžasné čaro.
Priznám sa, že ako dieťa som sa samozrejme na Vianoce tešil najmä na darčeky, ktoré som sa snažil aj v patričnom predstihu doma aj vypátrať. Ale ako starnem, majú pre mňa Vianoce už viac duchovnú hodnotu, kedy sa teším najmä na ten najväčší dar, príchod Božieho syna na tento svet. To je pre mňa v súčasnosti ten najkrajší vianočný darček. Určite ma však teší aj dávanie darčekov svojim blízkym a pozorovanie radosti, ktorú spôsobia. No a čím ma obohatil tento pomaly sa končiaci rok 2010? V rodine sme mali veľmi dôležité zmeny, kedy všetky naše tri deti prechádzali určitými dôležitými životnými etapami a vďaka Bohu, úspešne. Najstaršia dcéra skončila vysokú školu, stredný syn zmaturoval a dostal sa do školy po ktorej túžil, no a najmladšia dcéra sa po skončení ZŠ dostala na gymnázium. Toto bola asi naša najväčšia udalosť a radosť. V práci sa našej skupine v tomto roku tiež darilo a podarilo sa nám prezentovať jeden zaujímavý vedecký výsledok ohľadom regulácie génov v prestížnom americkom vedeckom časopise. Takže končiaci rok hodnotím pozitívne.
Tomáš Vravnik, herec a hudobník, rodák z Čadce
Neviem či dodržiavame nejaké netradičné tradície, akurát že sa nepostíme, lebo sme neznabohovia...:-)
Môj najkrajší darček z detstva bola určite poľská videohra, ktorá ma veľmi prekvapila a s bratom sme po zvyšok vianočných prázdnin vstávali asi o pol siedmej, aby sme mohli na nej hrať... Z dnešného pohľadu si myslím, že rodičia veľakrát oľutovali, že nám kúpili tento darček. A ešte si pamätám na jeden darček, ktorým bola skautská uniforma. Paráda!
Tento rok bol pre mňa ťažký, viac-menej nie tak úspešný, akoby som si prial... Obohatil ma o skromnosť, pracovitosť a trochu pokory, ktorá mi už začala chýbať... Človeku musí občas padnúť hrebienok, aby nezabudol, že je človek.
