Život prináša ľuďom lásku, bolesť, trápenie. Každému sa ujde z plnej noše. Nie všetkým však rovnako. Niekedy sa pomer celkom popletie.
ČADCA. Pani Anna Šusteková z nej dostala viac než dosť. Lásky i trápenia. Keď po deviatich rokoch čakala ďalšie dieťa, verila, že všetko bude v poriadku. Bolo to už jej štvrté. Matej sa narodil v 8. mesiaci a spočiatku vyzeralo, že chlapček je zdravý. Čudné im začalo byť, keď napriek svojmu veku stále nerozprával. Keď bol trojročný a žiadne mama, tata či baba mu z úst nevychádzalo, obrátili sa na odborníkov. Tí nezistili žiadne ochorenie a radili čakať.
Škôlkár do ôsmich rokov
Maťko mal šesť, no žiaden pokrok nenastal. Podľa veku mal nastúpiť do školy, no kde zoberú nemé dieťa? Nastal problém. „Do ôsmich rokov bol v škôlke. Medzičasom som sa snažila dostať ho do nejakého školského zariadenia, no všade ma odbili. Povzbudil ma riaditeľ „osobitnej školy" v Čadci, ktorý mi povedal, že testy preukázali, že chlapec všetkému rozumie a do takejto školy nepatrí," spomína matka. Opisuje peripetie, ktoré musela podstúpiť v súvislosti so zaradením syna do školy. Všetci ju totiž odkazovali na rôzne ústavy.
„Tam som ho však dať nechcela. Bol by ďaleko od domova, cítil by sa stratený," pokračuje v rozprávaní. Napokon sa jej podaril husársky kúsok. Aj s pomocou kompetentných pracovníkov Mestského úradu v Čadci, ktorý je zriaďovateľom Základnej školy na Komenského ulici v Čadci sa podarilo otvoriť nultý ročník špeciálnej triedy pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou.
Neudrží slzy dojatia, keď hovorí, že akoby zázrakom, mesiac po tom, čo Maťko začal chodiť do školy, začal aj rozprávať. V súčasnosti už navštevuje prvý ročník a aj keď jeho výslovnosť nie je stopercentná, stále sa zdokonaľuje. Triedna učiteľka Žaneta Bakajsová hovorí, že chlapček je snaživý, dobre sa učí. Triedu navštevuje sedem detí, ktoré sa vyučujú predmety, ako ich spolužiaci v tom istom ročníku, no učenie majú rozšírené o dva predmety - individuálnu logopedickú intervenciu a rozvíjanie špecifických funkcií. „Tieto deti majú narušenú komunikačnú schopnosť, každý prípad je však iný, ku každému dieťaťu je potrebný individuálny prístup. V prípade, že sa vyrieši ich problém, môžu prejsť do triedy bežného typu," vysvetľuje učiteľka.
Nezabudne dodať, že je rada, keď rodičia nemajú predsudky a pochopia, že pre ich takto postihnuté dieťa je takáto trieda tá najlepšia cesta.
Niekedy sa mu ústa nezatvoria
Maťko má doma troch súrodencov. Janko má dvadsaťtri a už pracuje, dvadsaťročná Zuzka aj osemnásťročná Anička študujú na vysokej škole. Mama sa smeje, že aj keď svojho brata milujú, niekedy im z neho ide hlava prasknúť. Ústa sa mu totiž nezatvoria. „Jeden odborník mi ešte predtým, než syn začal rozprávať povedal, že teraz som nešťastná, že nehovorí, no keď začne, bude to opačne. Niekedy ho naozaj nejde zastaviť," hovorí so smiechom.
Tou najväčšou odmenou za jej vytrvalosť a snahu pomôcť svojmu dieťaťu je jeho láska k nej. Dokazuje ju pri každej možnej príležitosti. Známe sú slová Sokrata, ktorý povedal: „Vezmi si môj život, len moju matku mi nechaj." Lebo je to tak. Na tejto zemi dokáže láska matky skutočné zázraky. Potvrdilo sa to aj v tomto prípade.
