Kysučanka Jolana Kubišová.
ČADCA. Jolana Kubišová sa v decembri zúčastnila vďaka grantu od národnej agentúry SAAIC dvojtýždňovej stáže Comenius v Londýne. Ide o ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov.
„Predvianočný Londýn ma úplne sklamal. Každý čaká, aký je úžasný, ale je to veľký omyl. V Londýne nebolo vôbec cítiť príchod Vianoc. Oznamoval ich len stromček na Trafalgarskom námestí," hovorí Kysučanka Jolana Kubišová. Aj preto sa mladá Kysučanka tešila, že prežije vianočné sviatky doma. „Odletieť sme mali 19. decembra.
V Londýne práve v tento deň hlásili, že letisko Heathrow ruší lety. Celkom sme si vydýchli, že to nie je naše letisko," spomína. V ten deň doobeda síce husto snežilo, ale poobede bol už pokoj. Žiadny sneh, v centre Londýna, bolo všetko roztopené. Sneh jednoducho neodolal davu ľudí a množstvu áut.
„Večer sme sa z rezidencie vybrali na letisko. Keď sme nasadli neďaleko Viktorky, tak volajú stanicu Slováci žijúci v Londýne, na autobus, ktorý smeroval na letisko, všetko sa zdalo byť v pohode," pokračuje. Asi pár minút pred letiskom jej rodina zo Slovenska telefonicky oznámila, že jej let bol zrušený.
„Nechcela som tomu veriť. Tajne som spolu s kamarátkou, ktorá so mnou cestovala dúfala... Vošli sme do haly, ľudia spali na zemi. Niektorí boli zakrytí dekami, iní sedeli na kartónových papieroch. Niektorí sa vystreli a driemali na pásoch pre batožinu, ďalší zase sedeli v polospánku na vozíkoch pre kufre," spomína na príchod do letiskovej haly Kysučanka. Podišla k tabuli letov, a zistila, že jej let bol naozaj zrušený.
Ostali „visieť" na letisku
„Keďže som sa v takejto situácii ešte nikdy neocitla, nevedela som, čo robiť. Panel ohlasoval prebookovať si letenku. Jedna Francúzka, ktorá sa hrala s telefónom pri našom paneli, nám poradila, aby sme išli čím skôr na internet, kým vie o zrušenom lete čo najmenej ľudí. To nám vraj umožní nájsť spôsob dopravy domov skôr, ako začnú Vianoce," pokračuje.
Začali teda hľadať na letisku internetové pripojenie. Bohužiaľ na ich nemilé prekvapenie, internet tu bol platený. Dali teda dokopy drobné a išli na to. „Prebookovať si letenku, tak znel nápis. Avšak najbližší voľný let bol až 23. decembra.
Keď sme si pozreli, aké hlásia počasie na ďalšie dni, usúdili sme, že by to bolo príliš veľké riziko!" Na letisku sa zoznámili aj s ďalším Slovákom. Jemu aj jeho sestre zrušili let zo Stansted letiska, prebookovali si let na let z Lutonu, no aj ten bol neskôr zrušený.
„Prvé čo nás napadlo, bola cesta vlakom. Keď sme však zistili, že lístok na Eurostar z Londýna do Bruselu stojí takmer 400 eur, túto myšlienku sme zavrhli. Ukázalo sa, že sme urobili dobre. Na lístky na vlak sa v Londýne hneď na ďalší deň čakalo desať hodín."
Začali teda premýšľať o prenájme auta. V nočných hodinách sa to však dalo len ťažko. Napokon vďaka internetu našli voľné miesta na autobus z Londýna do Žiliny na 22. decembra. Rozhodli sa teda, pre túto alternatívu. Potrebovali mať aspoň nejakú istotu byť doma na Vianoce. „Systém upozorňoval, že v autobuse je ešte sedem voľných miest. Ja s kamarátkou, sme si kúpili dve. Ostatní, ktorých sme stretli na letisku stále dúfali, že lietadlo odletí.
Verili, že letecká spoločnosť urobí niečo, aby všetci tí ľudia neostali počas vianočných sviatkov visieť v Londýne... Nikto však s nimi poriadne nekomunikoval. Jolana Kubišová hovorí, že akurát jeden z pracovníkov letiska im prišiel oznámiť, že situáciu ľutujú, ale že nemôžu nič urobiť.
Z prepravnej leteckej spoločnosti, ktorá mala let na starosti neprišiel nikto. Keď sa zúfalí ľudia spýtali na kompenzáciu, s letiskovými pracovníkmi, nebola vraj žiadna reč. Opodiaľ postávali ochrankári letiska, aby svojou prítomnosťou krotili ľudí, ktorí sa snažili vydobyť si svoje - cestu domov.
Jolanu predvianočný Londýn sklamal. FOTO: ARCHÍV JK
„Spoločnosť sa odvolávala na počasie, avšak bolo zvláštne, že iné letecké spoločnosti v spomínaný deň leteli...," čuduje sa Jolana. Z Lutonu podľa nej odletel dokonca aj let do Prahy. „Keď je dôvodom počasie, ľudia nemusia mať nahradené náklady. A tak nám neponúkli ani teplý nápoj či deku, aby sme nemrzli na letisku."
Cesta z letiska naspäť do Londýna trvá približne hodinu a dvadsať minút. Opäť sa teda Jolana spolu s kamarátkou odviezli na „Viktorku". Na Victoria Coach Station stáli už rady ľudí, ktorí si chceli kúpiť lístky na diaľkové autobusy. Od skorého rána čakali na otvorenie agentúr. „Boli tu aj takí, ktorí sa s kuframi rozhodli čakať priamo na vytúžené voľné miesto...Ak náhodou."
Z Veľkej Británie cestovali poľským autobusom
Šoféri už s takýmto niečím majú svoje skúsenosti, a tak, ak sa do daného termínu niekto nedostavil, naskytla sa niektorým čakajúcim možnosť, odviezť sa autobusom a opustiť Londýn ešte pred Vianocami. „My sme sa tadiaľ tiež chvíľu motali. Bola však zima, a prestáť takto celý deň, sme naozaj nemali chuť. Tak sme sa postavili do radu na lístky.
Síce sme už mali zakúpené cez internet, nevedeli sme si však predstaviť, kde by sme ostali v Londýne ďalšie tri dni. Náš autobus mal odísť až dvadsiatehodruhého," pokračuje v spomínaní. Rodina, ktorá bola na Slovensku Kysučankám zisťovala na internete ďalšie skutočnosti a dávala im „avíza". Situácia sa však zo sekundy na sekundu menila. Napokon sa kamarátkam podarilo zistiť, že poľský autobus ide z Londýna o deň skôr, ako ten slovenský. Rozhodli sa kúpiť si posledné dva voľné lístky, možno aj v tej poslednej chvíli.
Vrátili sa pred Vianocami
„Dve noci sme zostali u Slovákov neďaleko Londýna, ktorí vo Veľkej Británii pracujú a žijú. Keď sme v predvianočný utorok ráno o ôsmej hodine britského času nastúpili do poľského autobusu, poľskí vodiči sa čudovali, prečo sa Slovenky rozhodli cestovať poľským autobusom. Tak sme im situáciu vysvetlili a zdôraznili sme im, že Katowice sú len pár hodín cesty na Slovensko."
Keď si už mysleli, že je všetko „v suchu" a nenasleduje už nič len pokojná cesta domov, zhoršila sa situácia v Doveri. Keď čakali na prejazd cez Eurotunel, ten kvôli poruche zatvorili. Vodiči poľského autobusu však nazaháľali a rozhodli sa použiť trajekt. Na trajekt čakali viac ako hodinu a do trajektu sa dostali ako posledný autobus.
„Keď som videla, ako na trajekt naloďujú kamióny a nás nechávali čakať a čakať, nebolo mi všetko jedno. Myslela som, že v ostaneme trčať v Doveri. Našťastie sme tam čakali dokopy asi „len" šesť hodín," spomína na krušné chvíle. Cesta potom po kontinentálnej Európe prebehla už relatívne v poriadku. V Belgicku zažili dopravnú zápchu, časť Nemecka a Poľska zachvátila hustá hmla.
„Do Katowíc sme dorazili dva dni pred Štedrým dňom okolo pol jedenástej doobeda. Tam nás už čakal môj priateľ. Zobral nás na raňajky a domov - na naše Slovensko," ukončuje strastiplné rozprávanie Jolana Kubišová.
