Skúšali bylinky, odvary liečivých rastlín, mastičky, voňavé oleje či kvapky. Jedným z takýchto lekárov-bylinkárov je aj Ján Olešňan z Čadce. K bylinkárčeniu sa dostal „vďaka" vlastnej chorobe. „Keď som bol na vojne, vážne som ochorel. Lekár mi dal najviac päť rokov života. Keď kamaráti s rovnakou diagnózou, akú som mal ja, a ktorých som si našiel v nemocnici, začali jeden po druhom umierať, rozhodol som sa, že sa začnem ratovať sám. Vtedy som začal veriť prírode a ako vidíte, funguje to dodnes," hovorí čiperný dnes už dôchodca.
V jeho dvojizbovom byte celú jednu miestnosť zapĺňajú police, na ktorých sú uložené vrecia s bylinkami. Tie suší, mieša, dáva do tinktúr, alebo naloží len tak do balíčkov na čaj. Navštívili sme ho, aby aj nás zasvätil do toho, ako si po vianočnom prejedaní sa najúčinnejšie očistiť organizmus. Keďže pán bylinkár je štedrý, pridal aj zopár receptov na rôzne medikamenty.
Veľmi osvedčený je podľa Jána Olešňana bylinkový sliezsky elixír, ktorý zvyknú ľudia nazývať i studničkou mladosti. Jeho príprava je veľmi jednoduchá. Nazbierame listy brezy, koreň puškvorca, vňať ibišu, pastiersku kapsičku, medovku, mätu piepornú, zemežlč a pľúcnik. Pridáme i kvety nechtíka a podbeľu. Všetky bylinky dáme do fľaše a zalejeme ražnou pálenkou. Lúhujeme asi 8 dní. Precedíme a užívame nalačno. Ak sa nám zdá táto medicína nechutná, môžete si ju upraviť medom alebo kandizovaným cukrom," radí bylinkár. Podľa neho býva po zime organizmus prekyslený - zvlášť u fajčiarov a kávičkárov. Odporúča preto piť šťavu zo surových zemiakov. Šťava z kyslej kapusty zasa pôsobí dobre na črevnú mikroflóru a pôsobí aj ako preháňadlo. Ako výborný „čistič" obličiek a pri zdurení prostaty treba „zobkať" tekvicové semienka. Cibuľa zasa povzbudzuje činnosť žalúdka a čriev a pomáha aj pri čistení krvi. Šťavu z cibule alebo šťavnatú šupku využívame ako obklad pri popraskanej a stvrdnutej koži, aj na kurie oká.
Pri pití bylinkových čajov musíme dbať na to, aké lieky jeme
Bylinkár však radí pri užívaní bylín dbať na to, aké lieky užívame. Napríklad ak pijeme čaje z ginko biloby, marinky voňavej, komonice žltej, cibule či zázvoru, nie je dobré užívať lieky na riedenie krvi. Pri užívaní týchto liekov treba vylúčiť z potravy cvikľu, avokádo, listovú zeleninu, ako je špenát, šalát, hlávková kapusta, ale aj brokolica, petržlen, paradajky či paprika. Tieto produkty obsahujú väčšie množstvo vitamínu K, ktorý ovplyvňuje činnosť liekov. Žen-šeň sa nesmie zasa podávať pri užívaní ženských hormonálnych liekov estrogénneho typu. Ani ľubovník bodkovaný by sme nemali kombinovať s liekmi na lupienku, pri antidepresívnych liekoch ani pri liečbe chemoterapiou. V zimných mesiacoch, keď máme zvýšený príjem takzvaných prázdnych kalórií, ktoré sú aj príčinou zvýšenia našej hmotnosti, cítime sa slabí, unavení a náš organizmus je menej odolný proti infekčným chorobám. Naši predkovia sa proti takémuto stavu bránili tým, že ich pivničky na jeseň zaplnila zeleninka, ktorá tvorila súčasť ich denného zimného menu. Zásoby tvorili najmä hlávky kapusty, chren, cibuľa či cesnak. V súčasnosti je vhodné aj podávanie rastlinných drog s obsahom silice. Užívanie šťavy z čerstvých bylín je prirodzená forma na zvyšovanie celkovej kondície.
Hovorí sa, že všetky problémy, ktoré človek má (vrátane tých zdravotných), súvisia vo väčšej miere s tým, že nejakým spôsobom porušuje zákony prírody. Základným zmyslom prírodných zákonov je udržanie prirodzenej rovnováhy či harmónie, ktorú, žiaľ, na úrovni ľudského organizmu, často porušujeme. Aj tým, že užívame chemicky vyrábané lieky, ktoré majú silné a rýchlo nastupujúce účinky a v akútnych prípadoch sú až život zachraňujúce. Pri dlhšom užívaní však prevažujú ich negatívne vedľajšie účinky. V takýchto prípadoch majú z hľadiska liečebno-preventívneho veľké uplatnenie prírodné látky, ako sú liečivé rastliny, včelie produkty a výrobky z nich.
„Neodpustím si výrok slávneho lekára, prírodovedca a filozofa Paracelsa: Boh nedopustí na človeka žiadnu chorobu, na ktorú by v prírode nevytvoril liek," dodáva na margo liečenia s pomocou Matky prírody Ján Olešňan.
