ČADCA. Podkôrny hmyz sa podieľal na vlaňajších kalamitách v kysuckých lesoch spravovaných Lesmi SR vyše 50-timi percentami. Ďalšími škodcami sú drevokazné huby, tiež počasie. Vlani odchytili do lapacích zariadení 17 miliónov imág lykožrúta smrekového, 14,6 miliónov lykožrúta lesklého, 13-tisíc invázneho lykožrúta severského a 5,4-tisíc drevokaza čiarkovaného. Pozemnou aplikáciou insekticídu ošetrili 15 300 kubíkov drevných zásob atraktívnych pre škodcov, 3 700 kubíkov vrcholcových zlomov po snehovej kalamite, ktorá postihla Kysuce vlani v októbri, a približne 68-tisíc kubíkov stojacich stromov na exponovaných stanovištiach.
Najúčinnejším spôsobom ochrany je prevencia
„Lesníci sú povinní starať sa o les tak, aby v čo najvyššej miere zabránili poškodeniu lesa a tým aj premnoženiu podkôrneho hmyzu. Najúčinnejším spôsobom je prevencia. Tá je v prípade kalamity spôsobenej drevokazným hmyzom veľmi jednoduchá. Treba vyťažiť a odviezť všetky napadnuté stromy. Pokiaľ odvoz dreva zákony neumožňujú, pomáha aj odkôrnenie kmeňov na mieste. Odštepný lesný závod Čadca bude v tomto roku v prvom rade spracovávať zvyšok kalamity z minulého roku, ktorej zostalo takmer 45-tisíc kubíkov z pôvodne 548 000 m3 napadnutých stromov,“ informoval nás hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek.
Zrejme využijú aj chemický postrek
Lokálne počítajú aj s chemickým postrekom v hospodárskych lesoch, v akom rozsahu a aké náklady so sanáciou kalamity vzniknú, zatiaľ nevedia. „Rozsah poškodenia lesov sa ukáže na jar, keď začnú byť larvy aktívne. Dúfame, že aj zásluhou vlaňajších nepriaznivých podmienok (studené a vlhké počasie) pre rozvoj lykožrúta, bude poškodenie výrazne nižšie ako v minulých rokoch,“ dodal Rezek.
Najviac postihnuté sú oblasti, kde v minulosti ľudia zmenili prirodzené drevinové zloženie lesných porastov a ktoré boli najviac atakované imisným zaťažením. Ide o Čadečku, Oščadnicu, Novú Bystricu, Rudinskú a Povinu. Smrekové porasty Kysúc dlhodobo oslabujú hubové ochorenia. Podkôrniky sú často až druhotným škodcom, ktorému sa pri jeho premnožení nedokážu oslabené stromy brániť.
Celkové náklady na mechanické opatrenia, feromónové lapače a návnady, porastovú hygienu, údržbu ochranných chodníkov, chemickú ochranu porastov a zásob dreva predstavovali vlani 289 840 euro (8,73 milióna Sk).
Beskydské lesy majú najbohatšie zásoby
Zlepšenie zdravotného stavu lesných porastov, zníženie rizika povodní a zvýšenie retenčnej schopnosti lesa chcú dosiahnuť tvorcovia spoločného poľskoslovenského projektu Revitalizácia beskydských lesov.
Tie patria zásobou drevnej hmoty medzi najbohatšie v Európe. V rámci projektu odovzdali vlani v októbri do užívania aj lesnícky náučný chodník dlhý 32,6 km s názvom Beskydská zelená cesta. Začína v Starej Bystrici v osade Slezákovia, prechádza po 2,4 km úseku na cestu III. triedy, pokračuje do skanzenu vo Vychylovke, odtiaľ na slovenskopoľskú hranicu, smeruje k rezervácii Šrubita a končí v Lesnej škole v Rycerke Gornej. Beskydská zelená cesta neponúka len prechádzku lesným prostredím, oboznamuje aj s flórou a faunou, zároveň poukazuje na snahu lesníkov na obidvoch stranách hranice o prinavrátenie života do lesov.
