Fašiangy neodmysliteľne patria k zimnému obdobiu. V 9. storočí sa používal termín mjasopust. V susedných Čechách sa zachoval ako „masopust“, no u nás sa začal pre toto obdobie používať nemecký výraz fašang, fašiangy.
Od Veľkej noci závisí ich záver - končia sa 40 dní pred ňou. Fašiangové kratochvíle mali rôzne podoby na dedinách i v mestách. V tomto čase končili priadky, za nimi nasledovalo tkanie, uzatváralo sa aj mnoho sobášov.
Koniec fašiangov bol koncom zábav, radovánok, svadieb. Gazdinky už pred Popolcovou stredou vyčistili a vyparili všetok riad od mastnoty, pretože nastupoval prísny pôst. Pre mladých nastal čas poslednej zábavy - museli pochovať basu. Pochovávali ju v utorok večer pred Popolcovou stredou. Do polnoci hrala muzika, o polnoci sa položila doprostred miestnosti, okolo nej sa postavili „plačky“ a farár (preoblečený miestny mládenec).
Plačky na Kysuciach nariekali: „Čo si nám to milá basa urobela, kec si nás tak všetkých smutných zanechala. My budeme smutek nosic, všetkých svätých vrúcne prosic, aby sme sa na Veľkú noc mohli pri tebe točic.“ V niektorých kútoch Kysúc tieto pekné zvyky dodržiavajú dodnes. Tento rok pripadne Veľkonočná nedeľa až na 24. apríla.
