tragédiu, ktorá sa odohrala na moskovskom letisku.
Letisko Domodedovo pozná Irina Školníková ešte z detstva. Práve z tohto letiska odlietajú pravidelné lety Moskva – Orenburg a Moskva – Orsk. „Tieto dve mesta sú najbližšie k môjmu rodnému Novotrojcku na brehu Uralu. Každé letné prázdniny sa snažili moji rodičia zobrať mňa, sestru a brata na výlet do Moskvy. Bola pre nás prestupným mestom na ceste k moru, do Sankt-Peterburgu a iných zaujímavých miest. Práve toto obdobie detstva a zároveň pokoja bez vojny a terorizmu si spájam s už vtedy najväčším dopravným leteckým civilným objektom v Rusku. Priestranstvo letiska s rôznymi zariadeniami, pohyblivými schodmi, miestnosťami, obrovskými halami, lesklými podlahami, vysokými stropmi, gigantickými displejmi, reštauráciami a inými stravovacími zariadeniami. Pripomínalo mi pokojné mestečko, v ktorom sa nikto neponáhľal. Všetci čakali na let, alebo prílet blízkych – vždy s očakávaním niečoho prijemného a radostného," spomína Irina.
Letisko využívala aj počas štúdia
Počas štúdia na VŠMU v Sankt-Peterburgu takisto musela cestovať domov k rodičom cez Moskvu, keďže výber letov tam bol oveľa väčší. „Práve v tomto období štúdia na vysokej škole som využívala lietadlo ako taxík, pretože som potrebovala prekonať vzdialenosť okolo 3-tisíc kilometrov tam a rovnakú vzdialenosť späť. Tak, aby som sa stihla vrátiť včas do školy a zároveň čim dlhšie pobudnúť doma," pokračuje v rozprávaní.
Naposledy bola na tomto letisku pred par rokmi, keď cestovala do Ruska a v Moskve sa jej podarilo kúpiť voľnú letenku do mesta Orsk, odkiaľ je do jej rodného mesta približne desať kilometrov...
„Letisko teraz predstavuje obrovský moderný letecký komplex s dvoma nezávislými od seba vzletnými čiarami, halami s ešte lesklejšími podlahami, vyššími, skoro nedohľadnými stropmi, presklenými stenami, cez ktoré je možne pozorovať lietadla rôznych spoločností," opisuje.
O výbuchu sa dozvedela z televízie
O výbuchu bomby samovražedného teroristu 24. januára na letisku Domodedovo sa dozvedela až večer z televíznych novín. Prvou reakciou bola sms-ka rodičom, aj keď pre časový rozdiel tam bolo neskoro v noci. „Potom som sa kontaktovala prostredníctvom webu so spolužiakmi, priateľmi. Boli to slová plné emócií, súcitu s tými, ktorých to postihlo najviac. Ráno nasledovali telefonáty blízkym, známym v Moskve. Postupne sa v správach v Rusku objavili hrozné podrobnosti teroristického aktu, zoznamy mŕtvych a ranených. Posledná správa z ruských informačných prostriedkov hovorila o totožnosti samovražedného atentátnika z letiska Domodedovo. Malo ísť o 20-ročného muža zo Severného Kaukazu. Prečo moskovské metro, americké dvojičky a tisícky ďalších objektov terorizmu? Odpoveď musíme hľadať cez prizmu historického, politického, ekonomického rozvoja. Súčasná existencia rôznych kultúr, vierovyznaní, národností s ich rozličnou úrovňou mentality, vzdelanosti a celkovej výchovy. Často sú za konkrétnymi skutkami konkrétne osoby. Bohužiaľ, s Hitlerom a Stalinom nezomrel „kult osobnosti" v jeho negatívnom a doslova smrtiacom zmysle slova. Aj v Ruskej federácii a bývalých republikách ZSSR majú svojho Bil Ladina, a nie jedného," vysvetľuje.
Mladá ukrajinská dramatička si už cenu neprevzala
Irinin spolužiak z VŠMU, katedry režisérstva a herectva, Anatolij Krasnopivcev z Moskvy, ktorý je v súčasnosti uznávaným hercom, nám o tejto hroznej udalosti povedal: „Moskva sa v posledných rokoch stala terčom pre teroristov. Tento rok sa začal tragédiou na letisku Domodedovo. Opäť smrť, slzy blízkych, smútok a minúty mlčania. Neviem, či bolo vybrané letisko náhodne, keďže ide o symbolické miesto – miesto stretnutí a lúčení. Niekto sa ponáhľa na stretnutie s kamarátom, milovaným, synom, niekto sa s nim lúči, aby sa za nejakú dobu zasa stretli. Takto cynicky, jedným výbuchom, rozbil útočník očakávania, nádeje, city."
Anatolij Krasnopivcev hovorí, že aj v tomto prípade dokázal žiaľ ľudí zjednotiť. „Stovky ľudí, ktoré prišli v prvých hodinách po tragédii k budove letiska ponúkali zdarma odvoz cestujúcich domov (zatiaľ čo niektorí taxikári - chamtivci zdvihli niekoľkokrát ceny). Na druhý deň prišli doslova davy ľudí na odberné transfúzne stanice, aby darovali krv. Mnohí zbierali peniaze pre poškodených," opisuje situáciu krátko po tragédii.
„Som presvedčený, že celá krajina v prvých hodinách po zverejnení správy o teroristickom akte neodchádzala od televízorov a rádiového prijímača. Mne osobne volali desiatky ľudí z rôznych miest a zo zahraničia. Chceli vedieť, či je so mnou všetko v poriadku, tiež vyjadriť pohoršenie v súvislosti s týmto aktom a vyjadriť mi sústrasť ako obyvateľovi tohto mesta. Najviac sa ma dotkla smrť mladej ukrajinskej dramatičky Anny Jablonskoj. Annu som osobne nepoznal, jej diela nečítal. Je to však hrozné, že 29-ročné talentované dievča priletelo do Moskvy práve v tento deň, keď si malo prevziať cenu, ktorú udeľuje časopis Umenie filmu. Obdržala ju žiaľ, im memoriam. Otrasný je príbeh rodiny z mesta Serpuchova v moskovskej oblasti, z ktorej zahynuli traja muži. Hlava rodiny spolu so svojím zaťom a manželom vnučky prišli na letisko čakať syna, ktorý býva v Kanade a s ktorým sa on nevidel trinásť rokov. Hrôza, syn už otca, ani ďalších členov rodiny živých neuvidel," hovorí Anatolij.
Patril k najväčším na svetových letiskách
Podľa štatistiky teroristický útok v Domodedove je jeden z najväčších teroristických akcií, ku ktorým došlo na svetových letiskách. „Akými číslami vyčísliť žiaľ a zármutok ľudí, ktorí stratili svojich blízkych? Akými slovami vyjadriť city, ktoré vznikajú, keď vidíš slzy matky, rozprávajúcej o tom, že v prvých minútach po výbuchu jej zavolala krvácajúca dcéra. Rozprávanie o tom, ako odrazu zazvonili stovky mobilných telefónov, tiež vo vreckách mŕtvych, je otrasné.
Obeťami teroristického aktu sa stali aj cudzinci. Zahynuli dvaja Angličania, bola zranená slovenská herečka Zuzana Fialova, jej kolega Ľuboš Kostelný, občania Srbska, Talianska a Francúzska. Išlo o dokonalý teroristický útok – spoločnú bolesť pre celý svet. Som si istý, že každý zdravo mysliaci obyvateľ planéty nechce, aby v jeho meste explodovali vlaky, lietadlá. Aby v dôsledku týchto výbuchov zahynuli jeho príbuzní. Tí, ktorí stratili blízkych ľudí mňa pochopia, že je to veľmi bolestivé a hrozne," dodáva Anatolij.
Napriek tomu, čo sa stalo, sa Irina Školníková cez prázdniny opäť chystá letieť do Moskvy a potom ďalej na Ural. Ako vraví, život musí ísť ďalej.
