Študenti čadčianskeho gymnázia si netradičnou formou pripomenuli Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Dvadsiatysiedmy január je dňom, kedy si demokratický svet pripomenul 66. výročie oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime. Tento tábor v južnom Poľsku sa stal symbolom nacistického nehumánneho besnenia a známeho konečného riešenia židovskej otázky. „Napriek desiatkam rokov sa aj dnes môžeme v spoločnosti stretnúť s rôznymi prejavmi rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu. Keďže jedným z účinných preventívnych nástrojov je poznanie, rozhodlo sa Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zorganizovať sériu vzdelávacích aktivít zameraných práve na problematiku holokaustu a tolerancie v spoločnosti," informovala regionálna zástupkyňa strediska v Kysuckom Novom Meste Miroslava Matejčiková.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Dôvodmi bola podľa študentov aj túžba po moci či závisť a nenávisť
Aj študenti Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci mali nedávno možnosť dozvedieť sa viac o spomínanom tragickom období v histórii ľudstva. Po úvodných slovách o postavení a pomoci poskytovanej strediskom a o význame ľudských práv si študenti pozreli film s názvom Cesta Magdalény Robinsonovej. „Dokumentárny film režiséra Mareka Šulíka je výpoveďou ženy, ktorá na vlastnej koži zažila hrôzy koncentračného tábora v Osvienčime. Smutné spomínanie dopĺňa autentický obrazový materiál a celý film je mementom pre súčasné generácie, aby sa podobné hrôzy už nikdy viac nezopakovali," povedala Matejčiková.
Pokračovala, že napriek desiatkam rokov, ktoré od vojny uplynuli, je vo filme cítiť z hlasu Magdalény Robinsonovej silné pohnutie. „Hovorím, hovorím, a neverím, že to bol môj život. Bolo to také beštiálne!“ spomína Magdaléna v dokumente so slzami v očiach.
Ľahostajnosť. Túžba po moci. Závisť a nenávisť. Aj toto sú podľa študentov gymnázia niektoré z dôvodov prenasledovania a hromadného vyvražďovania Židov, Rómov a iných osôb počas druhej svetovej vojny. Počúvajúc očitého svedka nezmyselného vraždenia a tvárou v tvár fotografiám potvrdzujúcim hromadné vyvražďovanie bolo pre mnohých študentov nepochopiteľné, že sa v spoločnosti stále vyskytujú názory spochybňujúce holokaust.
Základom je uvedomenie si vlastných predsudkov
S prenasledovaním rôznych menšín, popieraním ich práv a diskrimináciou súvisia aj rôzne predsudky a stereotypy. Mechanizmus tvorby predsudkov a praktické príklady ich negatívneho vplyvu na život dotknutých osôb priblížili lektori strediska študentov prostredníctvom vzdelávacích hier. V rôznych simulovaných situáciách sa tak študenti mohli vcítiť do kože osôb, ktoré sú v spoločnosti najviac diskriminované a znevýhodňované.
„Základným predpokladom pre zlepšenie tolerancie v spoločnosti je uvedomenie si vlastných predsudkov, ktoré máme voči osobám inej farby pleti, osobám nej sexuálnej orientácie či iného vierovyznania“ vyjadrila sa Miroslava Matejčiková a pokračuje: „Z našich skúseností vyplýva, že práve zážitková metóda a rôzne vzdelávacie hry sú vhodnou formou ako študentom priblížiť tému nediskriminácie a rešpektovania ľudskej dôstojnosti každého jedinca. Musíme len konštatovať, že za pravdu im v tomto dávajú aj samotní študenti. Je to dobrá cesta, aby si aj mladí ľudia uvedomili veľké rozdiely v spoločnosti a diskrimináciu okolo nás“.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je nezávislou inštitúciou pôsobiacou v oblasti ochrany ľudských práv a dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania. Od roku 2007 má stredisko zriadenú svoju regionálnu kanceláriu aj v Kysuckom Novom Meste, kde poskytujú svoje bezplatné služby a právnu pomoc aj obyvateľom kysuckého regiónu.