Božena Dedičová z Čadce má obrovský talent. Keby ho mal niekto priebojnejší, mal by už luxusné auto, vybavenú dielňu, minimálne dom. Ani jedno z toho však táto sympatická Čadčianka nevlastní. Hovorí, že ani to k šťastiu nepotrebuje. Teší sa zo života, svojho bytíku, kocúra Quida a malej záhradky so skleníkom v blízkosti ich paneláku.
Pomohli jej kurzy
„Celý život som pracovala ako predavačka. V roku 1990 som prišla o prácu. Nechcela som však ostať doma. Skúšala som teda opäť predávať, chodiť na brigády, šiť topánky. Práca ma však nenapĺňala. Najmä preto, že vzťahy medzi ľuďmi sa veľmi zmenili a atmosféra medzi nimi bola nevraživá. V tom čase som mala po päťdesiatke a práca sa mi hľadala ťažko, takže napokon som predsa ostala nezamestnaná," hovorí pani Boženka. Nechcela však zaháľať a chytala sa každej príležitosti. Tá najväčšia prišla v podobe rekvalifikačných kurzov, ktoré organizoval čadčiansky úrad práce s hnutím Ženy Kysúc. Ako prvý absolvovala v roku 2001 kurz jednopárovej a dvojpárovej čipky. Ešte v tom istom roku aj viazanie a aranžovanie kvetov a umelecké košikárstvo. O rok neskôr vnikla i do tajov umeleckého hrnčiarstva. Na drôtovanie síce papier nemá, no vytvorila si vlastnú techniku podľa základov paličkovania.
„Každý kurz ma nesmierne bavil. Všetko, čo som sa naučila, som hneď vyskúšala a keď som videla, že mi to ide, mala som obrovskú radosť. Vždy som bola uchvátená novým kurzom, no najviac ma oslovilo prútie a hlina," pokračuje. Nečudo, že ju umelecké remeslá chytili za srdce, pretože to, čo spod jej rúk vychádza, je krásna precízna robota vypracovaná do posledného detailu. Musela sa popasovať s neúspechmi, ktoré by pre nás ostali neviditeľné, no jej ich odhalila prísnosť na samú seba. Neodradili ju však, naopak, hnali ju dopredu a nútili zdokonaľovať sa.
Betlehem z hliny sa rozpadol
V byte Dedičovcov je okrem obývačky a spálne či kuchyne aj izba, ktorú pani Boženka nazýva dielňou. Tu, za jej dverami vznikajú všetky tie nádherné veci. V súčasnosti sa už pripravuje na Veľkú noc. Vyrába vázičky, zajačikov a čoskoro začne obdrôtovávať veľkonočné vajíčka. „Hoci sa tento rok Veľká noc o nejaký ten týždeň posunula, ja som mala najvyšší čas začať. Moja robota je zdĺhavá - musím si najskôr rozmyslieť, čo chcem robiť. Následne to vymodelujem z hliny, usuším, vypálim a spravím odliatok. Až potom môžem vyrábať aj ďalšie kusy. Tie sa v peci pália aj dva dni. A nakoniec ich treba ešte aj namaľovať," vysvetľuje a vedie nás do svojej dielničky plnej anjelikov, srdiečok, vázičiek... Všetko precízna ručná práca šikovnej pani Boženky. Vo vitríne sme si všimli aj v rade stojace sošky patróna hasičov sv. Floriána. „Manžel je hasič, takže ak je treba, venujem sa aj takejto tematike."
Ako prvé svoje hlinené „dielko" vyrobila pani Božka betlehem. „Sušila som ho desať hodín v sporákovej rúre, namaľovala ho a verila, že vydrží. Rozpadol sa. To ma prinútilo preštudovať si viac o druhoch hliny, spôsoboch jej spracovania. Dnes to už viem a som nesmierne šťastná, že som to sama dokázala. Mám mnoho nápadov. Neraz sa v noci zobudím a všetko to vidím. Viem si to predstaviť do posledného detailu. No mať predstavy, hoci dokonalé, nestačí. To, čo z nich reálne vznikne sa od nich môže diametrálne líšiť. A tak je to aj so mnou. Málokedy som spokojná s tým, čo napokon vyrobím. Ale skúšam ďalej. Som na seba náročná. Veď si len vezmite príklad. Každý si vie predstaviť, ako vyzerá kôň, ovečka či sliepka. Ale vedeli by ste ich, napríklad, nakresliť alebo vymodelovať? Neraz zháňam obrázky, aby som vedela kde má sliepka oko, alebo aby som ovci neurobila psiu nohu," dodáva so smiechom Božena Dedičová.
