KRÁSNO NAD KYSUCOU. Ján Kormanec sa narodil 19. decembra 1959. Keď navštevoval 4. ročník základnej školy, presťahoval sa spolu so svojou rodinou z českej Karvinej do Krásna nad Kysucou. Tam prežil svoje detstvo. K chémii a biológii ho to ťahalo už odmalička. To mu ostalo dodnes...
Ján Kormanec sa síce narodil v Žiline a do svojich desiatich rokov býval v Čechách, Kysuciam však patrí veľká časť jeho srdca. „Moji rodičia Daniel a Emília Kormancovci sa presťahovali pol roka po mojom narodení do Havířova a neskôr do Karvinej, kde môj otec pracoval ako baník. Tam sa narodili aj moje štyri sestry - Danka, Mirka, Alenka a Marcelka. Avšak, keďže môj otec pochádzal z Krásna nad Kysucou a túžil po návrate do rodnej obce, podujal sa na stavbu rodinného domčeka v Krásne nad Kysucou, a keď som chodil asi do štvrtého ročníka na základnú školu sme sa na Kysuce aj presťahovali," prezradil nám. Hovorí, že prejsť tak rýchlo z českého jazyka na slovenský sa uňho nezaobišlo bez problémov.
„Dodnes si pamätám na svoj prvý diktát v slovenčine, kde značne prevládala červená farba po jeho oprave a určite si viete predstaviť aj jeho známku. Postupne som sa tohto svojho „handicapu“ zbavoval, a to najmä zásluhou mojej vtedajšej triednej učiteľky, na ktorú doposiaľ s láskou a úctou spomínam - na pani Isteníkovú. A to až do takej miery, že sa mi podarilo mať po trojke a neskôr dvojke po prvýkrát v deviatej triede jednotku zo slovenčiny," zalovil v spomienkach vedec. Zároveň s úsmevom pokračuje:„Len neviem, či to bola poctivá jednotka, keďže som mojej vtedajšej mladej slovenčinárke venoval svoju prvú a jedinú básnickú zbierku, po čom sa ma dokonca snažila presvedčiť, aby som sa dal na umeleckú dráhu.
Bengálsky oheň mal v škole veľký úspech
O tom, že raz bude vedcom, začal snívať už v siedmej triede, kedy sa prvýkrát „stretol" s chémiou. Ako hovorí, bola to „láska na prvý pohľad". „Od toho okamihu som podriadil svojmu cieľu, stať sa vedcom-chemikom, celý svoj ďalší život. Za to, kde teraz som, vďačím veľkej podpore mojej vtedajšej chemikárky, pani učiteľky Blatnickej. Aj s jej podporou som si doma na povale vybudoval malé laboratórium, kde som trávil väčšinu voľného času," pokračuje v spomínaní. Hovorí, že mal obrovské šťastie, že sa mu podarilo prežiť spomínané obdobie bez ujmy na zdraví. „S odstupom času si uvedomujem, že som pripravoval aj veľa nebezpečných látok a výbušnín. Pamätám si, že som na jednej školskej akcii pripravoval farebný Bengálsky oheň, ktorý som inicioval kvapkou koncentrovanej kyseliny sírovej na sklenenej akože „kúzelnej" paličke. Dopadlo to vcelku úspešne, hoci sa na istý čas celá trieda ponorila do nepreniknuteľného dymu."
Z laboratória ho vyháňal vrátnik
Už na základnej škole študoval literatúru chémie určenú pre gymnázia. V súčasnosti Ján Kormanec pôsobí v Slovenskej akadémii vied. Vedie oddelenie biochémie. „Biochémiu som si zamiloval už od prvého spoznania. Pochopil som, že je tu ešte niečo zaujímavejšie ako čistá chémia. Tomuto štúdiu som sa venoval s takou vervou, že sa mi v roku 1984 podarilo ukončiť vysokú školu na samé jednotky a okrem červeného diplomu a titulu RNDr. som dostal aj cenu ministra školstva za vynikajúce študijné výsledky. Už počas štúdia som si zamiloval experimentálnu prácu a v laboratóriu som trávil od druhého ročníka ako vedecká pomocná sila a neskôr ako diplomant viacej času ako v prednáškových miestnostiach. Spomínam si, že som týmto svojím zanietením spôsoboval mierne problémy aj môjmu školiteľovi Dr. Halickému, keď som sa schovával v chladiacom boxe pred vrátnikom, ktorý ma vyháňal večer o jedenástej z laboratória," spomína s úsmevom na svoj prvý kontakt s biochémiou.
Kysucký vedec sa v súčasnosti venuje okrem množstva povinností, ktorými sú byť v rôznych komisiách a pri posudzovaní a oponentúrach, sa snaží každú voľnú chvíľu venovať aj tomu najzaujímavejšiemu, čo je podľa neho vedecká činnosť. „V súčasnosti riešim spolu so svojou skupinou dva hlavné projekty. Jedným z nich je charakterizácia antibiotika, ktoré sme objavili a jeho potencionálneho využitia aj pri cytostatickej liečbe. Druhý projekt je skôr základný výskum. Snažíme sa pochopiť komplexnosť systémov v bunke pri detekcii vonkajších signálov a ich prenesenie na úroveň regulácie zodpovedajúcich génov," vysvetľuje.
Získal mnoho významných ocenení
Okrem práce sa však vždy teší na návštevu Kysúc, kde ako hovorí, chodí veľmi rád. „Na Kysuciach žijú moji rodičia, a veľmi ma teší, keď môžem aspoň chvíľu s nimi pobudnúť a potešiť ich. Okrem iného sa mi veľmi páči aj kysucká príroda. Mám veľmi rád prechádzky do okolitých lesov. teraz beriem so sebou aj nášho miláčika, dvojročnú retrieverku Mandy," vyznáva Ján Kormanec. Prechádzky kysuckými lesmi mu vraj pripomínajú krásne detské chvíle, ktoré trávil v Krásne nad Kysucou. „Na Kysuce chodievam tak štyrikrát do roka. Vždy na Vianoce a počas letných prázdnin, kedy s rodičmi strávim dlhšie obdobie. Niekedy chodievame na Kysuce aj na lyžovačku počas jarných prázdnin, ale to záleží od okolností," hovorí.
Kysučan Ján Kormanec získal za svoju vedeckú činnosť nejedno významné ocenenie. Okrem iných bol vyhlásený za vedca roka 2004. Veľmi si však váži ocenenie osobnosti Kysúc v roku 2008. „Toto ocenenie je pre mňa skutočne výnimočné. Prenieslo ma z nášho vedeckého mikroprostredia, kde sa v rámci štúdia v tejto oblasti molekulárnej biológie poznáme skôr viac na medzinárodnej úrovni medzi odborníkmi na celom svete venujúcimi sa tomuto štúdiu, do skutočne reálneho sveta ľudí pracujúcich vo všetkých oblastiach kultúry, hospodárstva a spoločenského života, ktorí sa niečím zaslúžili pre Kysuce. Skutočne pociťujem, že sa mi dostalo pocty, ktorú si ani nezaslúžim na takomto všeobecnom fóre v porovnaní s tak úžasnými ľuďmi, ktorí pre región Kysúc urobili tak veľa," dodal vtedy na margo ocenenia Ján Kormanec. My len dodávame, že si toto ocenenie zaslúžil, a to nielen svojou prácou, ale i zanietením a odhodlaním pre dobrú vec.
