Prečo si Divadelný súbor J. Palárika vybral k realizácii hru maďarského dramatika György Schwajdu „Svätá rodinka“?
- V predošlých rokoch súbor naštudoval dve autorské hry Vlada Moresa „Tak to napíš, zlatíčko“ a „Predposledný súd“ , s ktorými zaznamenal na divadelných prehliadkach a festivaloch nemalý úspech – cenu za najlepší ženský herecký výkon, cenu za réžiu, cenu za autorský text, 3. miesto na Palárikovej Rakovej... V sezóne 2010/2011 sme sa rozhodli pre zahraničnú dramaturgiu a z 5-ich vytipovaných divadelných hier to „vyhral“ práve Schwajda. Oslovil nás hlavne text tejto hry, v ktorom jasne nachádzame hĺbku ľudskej osamelosti, egoizmu a nedostatku lásky. Aj keď žánrovo ide o drámu, text ponúka výborné situácie na humorné gagy.
O čom je táto hra?
- Stará žena (hrá Katarína Janesová) žije sama v zatuchnutom pivničnom byte, ktorý psychicky pripomína väzenie. V zúfalom pokuse upútať na seba pozornosť rozhodne sa predviesť kamuflovanú krádež v samoobsluhe, pri ktorej sa nechá dobrovoľne prichytiť.
V slede obrazov spoznávame najskôr vyšetrovateľa polície (J. Olešňan), potom susedky (R.Olešňanová, K.Plešivčáková, J.Vancelová), ktoré chodia ku starene na „kus reči“ a pomáhajú jej s nákupmi, pričom sme svedkami rôznych tragikomických situácií. Napokon spoznávame citlivú dcéru (J.Kullová) a troch synov (A.Janešík, R.Remias, M.Kubinec) tejto starej ženy, z ktorých každý je charakterovo jasne definovaný, o čom sa divák presviedča v jednotlivých vyhrotených situáciách.
Názov „Svätá rodinka“ je uvedený v úvodzovkách. Prečo?
- Názov hry treba vnímať ironicky. Pôvodný preklad z maďarského jazyka uvádza názov Svätá rodina bez úvodzoviek a zdrobneliny. Rozhodli sme sa upraviť názov preto, aby v divákoch neevokoval skutočnú Svätú rodinu, ktorú tvorí Jozef, Mária a Ježiš. V tejto rodine sa odrzkladľujú, bohužiaľ, také povahy, charaktery a postoje, ktoré majú k svätosti skutočne veľmi ďaleko.
Ako dlho trvá realizácia takejto hry?
- Keďže nás súbor pozostáva výlučne z dospelých členov, ktorí majú svoje zamestnanie, rodinu, niektorí členovia študujú popri zamestnaní, sú to veľmi vzácne chvíle, ktoré sú ochotní venovať divadlu. Stretávame sa pravidelne každý pondelok v čase od 17. do 22. hodiny v dome kultúry, začíname v septembri a keď je „priaznivý vietor“ , väčšinou sú premiéry naplánované na apríl alebo máj nasledujúceho roku. Asi tak mesiac pred premiérou mávame skúšky aj štvrtky, soboty a nedele.
Čím väčší súbor, tým väčšie starosti (hlavne organizačné), ale pravdaže aj radosti...Zmysel v hraní v ochotníckom divadle nie „len“ o určitej dávke talentu a exhibicionizmu, ale hlavne v tom, že herci majú medzi sebou veľmi dobré vzťahy, majú sa radi a chcú sa spolu stráviť čas.
Čo si prajete do budúcnosti?
- Ak môžem vyjadriť priania za všetkých hercov a režiséra Vlada Moresa, určite je to na prvom mieste požehnanie Najvyššieho, v láske, zdraví, pokoji a možno „maličký“ úspech v divadle v podobe veľkej radosti divákov.
