Čadca. Množstvo žiadostí, návštev úradov, sťažností majú za sebou majitelia lukratívnych parciel v Čadci. Peňazí ani vrátenia pozemkov sa nedočkali.
Išlo o štátny záujem
„V minulosti sme tam mali zasadené zemiaky, obilie. Zhruba 23 štvorcových metrov patrilo aj cirkvi. O pôdu sme prišli doslova ako „pes o chvost,“ hovorí s rozhorčením v hlase Alžbeta Kondeková z Čadce. Zhruba 130 majiteľom v roku 1962 na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia krajského odboru výstavby a vodného hospodárstva a Mestského národného výboru v Čadci pozemky zobrali. Išlo o parcely oproti čadčianskej nemocnici, tiahnúce sa od športového areálu smerom do Sihelníka, medzi železničnou traťou na Makov a riekou Kysuca.
Jednalo sa zhruba o 20-hektárovú plochu ornej pôdy, lúk a pasienkov. Pôvodní vlastníci sa ich pred 48 rokmi museli vzdať preto, že išlo o štátny záujem. Konkrétne, zriadenie podzemného odberu pitnej vody pre mesto Čadca. Na parcelách vybudovali päť studní a úpravňu pitnej vody. Majiteľom ponúkli odškodnenie - štyridsať halierov za štvorcový meter. Keďže išlo o vyvlastnenie v prospech vtedajšieho Československého štátu, peniaze boli zložené na Okresnom ľudovom súde v Čadci. Prevážna väčšina vlastníkov si ich však pre nízku, vlastne najnižšiu možnú taxu, ktorú mohli za pozemky dostať, neprevzala.
Išlo o pásmo hygienickej ochrany
Areál, kde boli studne a úpravňa, štát oplotil. Išlo o I. pásmo hygienickej ochrany. Mimo tohto areálu však niektorí majitelia ešte svoje políčka udržiavali. Aj v II. pásme však platil zákaz hnojenia pôdy či kúpania sa v rieke. Vzhľadom na to, že kapacita studní neskôr nestačila pokryť potreby, v 70. rokoch zriadili aj povrchový odber z rieky Kysuca. Paradoxom bolo, že nikoho z majiteľov už vtedy neoslovili a nepýtali sa na súhlas. Opäť išlo o štátny záujem. A tak vlastníci znovu čakali, aj keď pravdupovediac už nedúfali, že sa niekedy dočkajú odškodnenia.
Svitla im nádej, ale ...
Nádej im svitla v roku 2004, keď vstúpil do platnosti reštitučný zákon, ktorý umožňoval navrátenie pozemkov pôvodným vlastníkom. A tak sa väčšina obrátila na príslušné úrady a žiadala vrátiť ich. Vybudovaním vodnej nádrže v Novej Bystrici totiž pominul aj účel vyvlastnenia. Ako hovorí Alžbeta Kondeková, dostali rozhodnutie, podľa ktorého mali mať nárok na náhradný pozemok či finančnú náhradu. To, čo sa dozvedeli, ich prekvapilo a považujú to za nemiestny žart. Finančná náhrada mala byť maximálne l,20 korún za meter štvorcový.
Vlastníci sa naďalej dožadujú svojich pozemkov, ktoré stoja v lukratívnej časti mesta, respektíve slušného zaplatenia za ne. Zrejme sa ich však nedočkajú, pretože sa medzičasom vyskytla „nejaká zákonná prekážka“ a niektoré pozemky majú už údajne iných majiteľov. Ktorých a ako sa to mohlo stať, sa nedozvedeli. Reštituenti sú pobúrení z hroznej byrokracie. Za zvláštne považujú, že pôvodne boli pozemky zapísané ako orná pôda, no „zničoho nič“ sa zmenil charakter pôdy „na ostatnú a zastavanú plochu“.
Obrátili sa aj na prezidenta
V zápisoch je veľa nezrovnalostí. Práve tie im sťažujú prácu pri vybavovaní. Súčasnosť je taká, že za pôdu, ktorú oni označili za prvotriednu, im v roku 2007 ponúkli 6,14 korún za štvorcový meter. „Trváme na reálnej tržnej cene, chceme, aby sa vypracovali znalecké posudky,“ vravia nespokojní majitelia. Niektoré parcely, ktoré sa pokúšajú získať do svojho vlastníctva, majú rozlohu aj okolo 2-tisíc štvorcových metrov. Rozhodne o ne nechcú prísť a tak sa obrátili na viaceré úrady a inštitúcie. Podľa územného plánu mesta má viesť v budúcnosti cez ich pozemky diaľnica smerom na Makov. Nie sú proti stavbe, ktorá je v štátnom záujme a pomôže aj obyvateľom Kysúc. Chcú len slušnú finančnú náhradu alebo späť svoje parcely. Naposledy dostali dohodu od Slovenského pozemkového fondu o vysporiadaní reštitučného nároku finančnou náhradou. Išlo o spomínaných 6,15 Sk za štvorcový meter.
Ponúkli mu vraj smetisko
„Keď nám navrhli, že by nám vymenili pozemok za pozemok, išiel som sa pozrieť, ktoré by to mali byť. Bolo to doslova smetisko. Keby som mal takúto parcelu skultivovať, išlo by o také vysoké náklady, že by som musel predať aj svoju chalupu,“ sťažuje sa Štefan Ďurčan z Čadce. Obrátili sa na prezidenta, úrad vlády, pretože majú podozrenie, že v tomto prípade ide o korupciu. V súčasnosti chcú rokovať aj s primátorom Čadce, ktorý im prisľúbil bezplatnú právnu pomoc.
