STAŠKOV. Vlani získala obec po dlhých peripetiách od Železníc SR chátrajúci rodný dom Jozefa Kronera do osobného vlastníctva. Kúpno-predajnú zmluvu podpísala vlani 19. mája a 1. júna zaplatila za dom aj s pozemkom podľa znaleckého posudku 3 296 eur. Obec pripravila geometrické plány, aby dom vyzeral ako predtým, dala vyrobiť krov, nové okná a dvere. Do zimy tak bol domček pod strechou. Chcú ho opraviť svojpomocne, aj preto vyhlásili dobrovoľnú zbierku.
V dome prespávali bezdomovci
Rodná chalúpka Jozefa Kronera mala dlhé roky ďaleko od ocenenia, ktoré tento slávny herec získal. Boli na nej vylámané dvere, okná, interiér bol zdevastovaný, záhrada zarastená krovím. Nikto v nej dlhé roky nebýval. Už v deväťdesiatych rokoch sa snažila obec prevziať dom do správy, keďže evidentne chátral. Pri rekonštrukcii Železničnej stanice v Čadci ho opravili. Potom ho pridelila železnica ako nájomný byt istému nájomníkovi z Bratislavy. Užíval ho, ale neobýval. Pustili sa doňho vandali a začali tam prespávať bezdomovci. Obec požiadala Železnice SR o prenájom, asi po dvoch rokoch im poslali nájomnú zmluvu. Údajne však pýtali tridsaťšesťtisíc korún na rok, čo sa zdalo obci neprijateľné, keďže išlo o opravu majetku železníc. Požiadali o zníženie sumy, no nehnuteľnosť medzitým schátrala. Po dlhých peripetiách a rokovaniach sa napokon podarilo dostať dom do vlastníctva obce.
Obyvatelia Staškova na rodáka nezabúdajú
Mäkký, prívetivý hlas Jozefa Kronera uspáva deti pri večerníčku O Maťkovi a Kubkovi, starším sa pri jeho mene vynorí slovenská dedinka s jednoduchým, no nezabudnuteľným Adamom Krtom z Rysavej Jalovice. Jeden z našich najvýznamnejších hercov 20. storočia bol Kysučan, narodil sa v Staškove v rodine chudobného železničiara v roku 1924. Dodnes sa chúli vedľa železničnej trate malý domček, v ktorom uzrel svetlo sveta a strávil ranné detstvo. Poctivo sa zúčastňoval na každoročnom Kronerovom pohári v rodnej obci. Staškovania ho milovali a dodnes si ho ctia.
Na hrob mu nosia aj kus zeme zo záhrady jeho domu
Ako nám povedal predseda správnej rady Spolku rodákov Jozefa Kronera Vladimír Gajdošík, od roku 2008, v ktorom si návštevou cintorína v Bratislave pripomenuli 10. výročie jeho úmrtia, organizujú pravidelne rok čo rok spomienkovú oslavu. A to práve v marci. „Je to totiž mesiac, v ktorom sa v roku 1924 narodil, v tom istom mesiaci roku 1998 zomrel, navyše je aj Jozefa,“ vysvetľuje.
Návšteve Slávičieho údolia, kde je pochovaný spolu s manželkou Teréziou Kronerovou – Hurbanovou, tento rok predchádzala aj spomienka na akademického sochára Vojtecha Pohanku – autora bronzového súsošia Jána Pavla II. a Matky Terezy v Staškove, ktorý zomrel v roku 2010 a slávnostného požehnania súsošia v máji minulého roka sa už nedožil.
Členovia spolku pravidelne prinášajú rodákovi Jozefovi Kronerovi na hrob kyticu kvetov, kus zeme zo záhrady jeho rodného domu, pomodlia sa a zaspievajú jeho milované kysucké piesne.
„Pravidlom sa stala aj návšteva divadelného predstavenia, väčšinou hry, v ktorej sa v hlavnej úlohe predstaví Zuzka Kronerová, členka Spolku rodákov Jozefa Kronera. Tentokrát sme v piatok 11. marca navštívili zrekonštruované divadlo na Malej scéne, ktorého principálom je Janko Kroner. Ten nás privítal na predstavení Posledné mesiace,“ dodal Gajdošík.
