asu" prežilo čo najviac.
OŠČADNICA. Počas skorých jarných mesiacov začína migrácia skokana hnedého. Tento vzácny obojživelník žije aj na Kysuciach. Dlhé mesiace prečká pri rieke Kysuca a na jar, v období kladenia vajíčok, sa snaží dostať do močarísk. Niekedy býva však takýto presun veľmi nebezpečný, najmä ak rieku od močarísk oddeľujú dve frekventované cesty. Tak, ako je to aj na úseku medzi Oščadnicou a Čadcou-Horelicou.
Hodnota skokana hnedého je nevyčísliteľná
Začiatkom minulého týždňa pracovníci Chránenej krajinnej oblasti Kysuce vybudovali na spomínanom úseku zátarasy, ktoré majú zachrániť skokana hnedého pred vyhynutím. Kým po iné roky bola migrácia skokana hnedého v plnom prúde, tento rok obojživelník ešte odpočíva. „Ešte nedávno boli dosť silné holomrazy, to pravdepodobne asi posunulo aj migráciu. Ale je to naozaj individuálne. Niekedy sme zbierali žabky už začiatkom marca, stalo sa však, že sa ich migrácia posunula v dôsledku dlhšej zimy či mrazov. Tak, ako je tomu aj tento rok. Nič sa nedeje. Majú ešte čas," informoval nás Ivan Pavlišin z CHKO Kysuce.
Spomínaný obojživelník je podľa odborníkov chránený živočích so spoločenskou hodnotou 99, 6 €. Avšak jeho skutočná hodnota je podľa nich nevyčísliteľná. Tento živočích je veľmi užitočný najmä pri ochrane záhrad pred slimákmi, chrobákmi a inými bezstavovcami, ktoré sú vlastne jeho potravou. Zároveň je však užitočný aj ako zdroj potravy pre bocianov, vydry či užovky. Bez iniciatívy zamestnancov CHKO a niektorých dobrovoľníkov, medzi ktorými sú aj študenti z neďalekej Strednej odbornej školy drevárskej v Krásne nad Kysucou, by mohla časom celá populácia skokana hnedého v tejto lokalite zaniknúť, práve z dôvodu úmrtnosti žiab na cestách počas migrácie.
Pomáhajú aj študenti z „drevárskej"
Na úseku medzi Oščadnicou a Horelicou vybudovali pre migrovanie skokana v minulosti aj dva migračné koridory popod cesty. No ako sme sa v CHKO dozvedeli, je ich využitie len čiastočné. Genetika zvierat je totiž tak ako aj u ľudí, silná premenná hodnota. U skokana je to podľa odborníkov tak, že v štvrtom alebo piatom roku života pohlavne dozrievajú a vtedy sa aj prvýkrát zúčastňujú migrácie z lokality zimovania na reprodukčnú za účelom rozmnožovania. Ich migračná trasa je podmienená ich pamäťou, respektíve, orientačnou schopnosťou a každoročne predstavuje zdolávanie tej istej migračnej cesty, ktorú absolvovali prvýkrát. To znamená, že niektorí jedinci migrujú cez cestné podchody, koridory a niektoré priamo cez cestné komunikácie.
Kým v minulosti na tomto úseku migrovalo okolo 10 000 obojživelníkov, po spustení prevádzky ďalšej frekventovanej cesty sledujú ochranári každoročný pokles populácie. V súčasnosti klesol počet žiab na približne polovicu, teda päťtisíc kusov. Zábrany pritom budujú na úseku približne 700 metrov, čo je celkom slušná dĺžka a predstavuje aj veľa práce, ktorá budovaním bariér nekončí. Živočíchy, ktoré zábrany zachytia, treba preniesť vo vedrách cez dve frekventované cesty do bezpečia. A keď sú ich tisícky, je to naozaj veľa práce. Ochranárom už niekoľko rokov pomáhajú v tejto ušľachtilej činnosti aj spomínaní študenti.
Snažia sa získať financie na komplexné riešenie bariér
„Už niekoľko rokov nemáme na túto našu aktivitu vyčlenené žiadne financie a tak sú žabky odkázané na našu ochotu pomôcť i bez nároku na honorár," konštatuje Pavlišin. V tomto prípade je podľa jeho slov najdôležitejšie to, že sa nájdu ľudia, ktorí pomôžu prírode len pre pocit z dobre vykonanej práce. Takýmito dobrovoľníkmi sú aj už spomínaní študenti zo SOŠ drevárskej.
„Už roky sa snažíme o získanie financií na projekt komplexného riešenia migračných bariér na tomto úseku, ale zatiaľ sme neboli úspešní," pokračuje Pavlišin. Dĺžka migrácie je podľa jeho slov rôzna a závisí od počasia. Pri teplom počasí je kratšia, naopak, pri chladnom môže trvať až dva týždne.
