RUDINA. V roku 1911, presne 6. apríla, prišla v Žiline na svet Paulína Macejková. Pochádza z Rudiny, kde prežila aj celý svoj život. Pred deviatimi rokmi sa z chalúpky presťahovala do centra dediny k dcére Boženke. Tá je jej jediným dieťaťom, aj keď materské povinnosti musela na seba prevziať hneď po sobáši.
Ako 39-ročná sa vydala za vdovca s piatimi deťmi. Jeho dve dcéry boli už vydaté, najmladšie dievčatko malo sedem rokov, dvaja chlapci boli vo veku 9 a 14-rokov. O tri najmladšie sa musela postarať. Manžel ju navždy opustil v roku 1982, vyše štyridsať rokov pracoval na železnici. Keď zomrel, mal 82 rokov.
Dnes žije babička v spoločnej domácnosti s 57-ročnou dcérou Božkou, zaťom Vladimírom, vnučkou Erikou a jej manželom Mirkom. Teší sa zo štyroch vnúčat – Vladimíra, Jaroslava, Lenky, Eriky a osemročnej pravnučky Simonky.
Ešte donedávna si pani Paulína veselo čítala noviny a časopisy. Dnes väčšinou odpočíva v posteli. Vlani sa na ňu začala lepiť smola. Zlomila si ruku v zápästí, tento rok zasa nohu. „Boli sme veľmi prekvapení ochotou primára na oddelení úrazovej chirurgie v Kysuckej nemocnici Ivana Húževku i lekára Jana Kubjatku. Napriek jej veku ju zoperovali, o mesiac ide na kontrolu,“ vraví šťastná dcéra. Rodina si váži, že lekári sa snažili storočnej babke pomôcť. Veria, že sa opäť postaví na nohy.
Napriek rekonvalescencii si potrpí na svoje obľúbené jedlá. Nedá dopustiť najmä na kyslé mlieko, ktoré pije každý deň. Domáci sa smejú, že azda aj vďaka nemu sa dožila takého vysokého veku.
Deväť rokov si odkrútila v zbrojovke
S oslávenkyňou sme sa porozprávali aj o jej mladosti. Povedala nám o „službe“ v dedinke na Česko-moravskej vrchovine. Nezabudla ani na plácu – dostávala vraj sto korún za mesiac. Ani na to, ako sa tam naučila piecť najlepšie šišky. Deväť rokov si odkrútila pri stroji v zbrojovke v Považskej Bystrici. Spomína na obdobie vojny, keď vo fabrike zostali pracovať samé ženy, pretože chlapi narukovali.
„Jedno ráno sme prišli do roboty a našli sme len dvoch starých chlapov, ostatní odišli na front. Bývala som vtedy v nájomnom byte. Bola tam poriadna zima. Drevo som chodila kupovať do miestneho mlyna. Bolo však „surové“, zle horelo. Večer sa nesmelo svietiť na uliciach ani v domoch, všade bola tma. Veru, nebola veselá doba,“ spomína. Desať rokov odpracovala aj v Slovene Žilina.
Dnes je spokojná, staroba ju neťaží. Naopak, nesie so sebou nošu spomienok na hodnotne prežitý život. Porodila a vychovala vlastné dieťa, postarala sa aj o tri ďalšie, dnes sa teší z potomkov, ktorí jej robia radosť. Nečudo, že by to ešte nejaký ten čas „potiahla“, aby videla, ako sa im darí. „Kýška“ jej chutí a tak nemá dôvod reptať. Čoskoro pôjde do špitálu na kontrolu. Dozvie sa, či sa kŕčok podarilo zreparovať. Napokon, aj on má „iba“ stovku a tak by ešte mohol nejaký ten čas poslúžiť.
Pomôže tvrdá práca aj zdravá strava
Najmä viera je podľa prieskumu, na ktorom sa v minulosti zúčastnilo v zahraničí sto ľudí vo veku medzi 100 a 104 rokov, považovaná za najvýraznejšie faktory ovplyvňujúce dlhovekosť. Dvadsaťtri percent opýtaných sa zhodlo, že im pomohla viac ako gény či dobrá zdravotná starostlivosť. Okrem toho vraj za svoj dlhý vek vďačia tvrdej práci, zdravej strave a dobrému a poctivému životu.
Okolo 13 percent vyjadrilo ľútosť nad tým, že viac necestovalo. Deväť percent by bolo bývalo radšej menej pracovalo a šesť percent si myslelo, že malo viac času venovať svojim rodinám. Z ďalšieho prieskumu, ktorý vypracovala istá zahraničná spoločnosť, poskytujúca starostlivosť postihnutým a chronicky chorým pacientom, vyplýva, že 30 percent 100-ročných ľudí považuje založenie rodiny za najväčší životný úspech, kým 20 percent si viac cení kariéru.
O slávnej „stovke“ snívajú mnohí. Len malé percento však robí skutočne niečo pre to, aby sa tohto požehnaného veku dožilo. Zaručený recept na dlhovekosť vraj neexistuje. Pod to, koľko rokov sa dožijeme, sa údajne podpisujú viaceré okolnosti. Druhou podmienkou dlhovekosti je vyhýbanie sa nehodám a úrazom, pretože aj s tou najlepšiu dlhovekou prognózou môže človek po nepeknom páde skončiť svoju životnú púť predčasne.