ČADCA. Viacerí čadčianski bezdomovci si hľadali nocľah v Kysuckej nemocnici. Niektoré interiéry poznajú dôvernejšie než samotní zamestnanci.
Náklady musí znášať nemocnica
„Keďže ide o prístupnú organizáciu, je ťažké zamedziť tomu. Bezdomovci sa skrývajú na chodbách, v noci tam prespávajú. Dochádza ku krádežiam, rozbíjajú okná, dvere. Ide o nemalé náklady, ktoré musíme znášať,“ sťažuje si Martin Šenfeld. Nemocnica si vlastnú bezpečnostnú službu dovoliť nemôže, s mestskou políciou ich neviaže žiadna zmluva, ich pomoc je skôr na dobrovoľnej fáze.
„Začali sme so zamykaním niektorých vchodov. Či to pomôže, ukáže čas,“ hovorí riaditeľ.
V nemocnici sa jej páči
Jednou z častých návštevníčok je aj Veronika, ktorá občas prebýva v čadčianskej charite. Väčšinou sa však túla po meste. Nemocnicu si mimoriadne obľúbila, na jednej z chodieb si prisvojila skrinky, do ktorých si uložila svoju prenosnú garderóbu. Nezriedka si pochutila na jedle pacientov.
„Viackrát sme si ju boli odtiaľ odviesť. Je však absolútne neprispôsobivá, má vážne psychické problémy,“ hovorí pracovníčka čadčianskej charity Katarína Melicháčová. Tá už s Veronikou všeličo prežila. Naposledy bola s ňou na súdnom pojednávaní, kde ju predvolali pre neplatenie výživného. Súd jej napokon nariadil ústavnú psychiatrickú liečbu. „Je zvyknutá na život na slobode, bude to veľmi ťažko znášať,“ hovorí pani Katka.
Spomína aj druhú stránku Veronikinej povahy. Tej, ktorá inklinuje k zvieratám a prírode. „O tej vie zvlášť pekne rozprávať. Nešliapla by ani na chrobáka. Raz mi hovorila, ako sa spriatelila s potkanom, ktorý jej dokonca spával na pleci. Aj ona má svoje emócie, city. Niekedy ťažko zistiť, kde sa stala chyba a prečo sa človek uberá tým a nie iným smerom,“ hovorí.
Veronika vyšla z piatej triedy, pochádza z Vysokej nad Kysucou, porodila päť detí. Všetky skončili v ústavoch alebo v pestúnskej starostlivosti. Ich matka sa bude musieť načas rozlúčiť aj s Kysuckou nemocnicou. Tento ústav vymení čoskoro za iný. Z neho však nebude môcť každé ráno vyjsť a vybrať sa do ulíc.