močná.
TURZOVKA. Otec rodiny – šesťdesiatjedenročný Pavol Židek pracoval ako mladík vo Vítkovických železiarňach v Ostrave. Rok 1971 sa mu natrvalo vryl do pamäti. Pri dopravnej nehode, keď s motocyklom narazil do nákladného auta, prišiel o pravú nohu. Stal sa invalidom, no spoločnosť mala záujem zaradiť ho späť do pracovného života a tak strávil tri roky v Bratislave. Vyučil sa tam za strojného zámočníka so zameraním na šijacie stroje. Po návrate pracoval v textilnej fabrike Slovenka, kde si našiel aj manželku Máriu.
Ďalší zlom v jeho živote nastal, keď utrpel ďalší úraz. Tentokrát mal problém so šľachou na ľavej nohe. Operácia bola nevyhnutná. Keď sa dal ako-tak do poriadku, prišla obrovská rána osudu. Vlani mu zistili nádor na pankrease. Podstúpil náročnú operáciu v Martine. Schudol 25 kilogramov, v súčasnosti každý týždeň absolvuje chemoterapiu. Okrem toho trpí cukrovkou. Napriek tomu nezanevrel na svoju milovanú heligónku a svojich priateľov heligónkárov, ktorí ho pozývajú na rôzne podujatia.
Matka prekonala dva infarkty
Päťdesiatpäťročná Mária nie je na tom takisto zdravotne najlepšie. V priebehu jedného mesiaca utrpela dva infarkty. Stala sa takisto invalidkou na „plný úväzok“. V rodine žije ešte jej 85-ročná mama, ktorá je imobilná. „Ani sa neposadí, treba ju kŕmiť, prebaľovať. Tiež pichať inzulín, keďže je cukrovkárka,“ vraví dcéra.
Manželia Židekovci majú tri deti. Dvaja synovia – 34-Pavol a 31-ročný Jozef sa už osamostatnili, majú vlastné rodiny. Najmladší – trinásťročný Miško - je siedmak na základnej škole. Na jeho pleciach leží veľká ťarcha. Matke i otcovi tečú z oči slzy, keď o ňom hovoria. „Nevieme si bez neho predstaviť život. To, ako nám pomáha, nedokážeme ani opísať. V podstate sa o nás stará,“ hovoria svorne. „Chodí na nákupy, k lekárovi pre predpisy na lieky, otcovi i babke pichá inzulín. Stará sa o hydinu, kozu i psíkov. Zvieratá má neskutočné rád. V domácnosti upratuje, porobí všetko, čo treba,“ dopĺňa matka. Vďačná je aj za to, že nepodľahla nátlakom, keď v staršom veku otehotnela a viacerí jej radili ísť „na potrat“. „Nechcela som o tom ani počuť. Pán Boh vedel, prečo nás týmto milovaným dieťaťom obdaril,“ vraví.
Je tým najväčším hrdinom
Miško je v očiach mnohých hrdinom. Nemusí mať plášť ako superman, skákať zo striech a zachraňovať ľudí z plameňov. Dennodenne preukazuje svoje hrdinstvo starostlivosťou o svojich rodičov. Sú preň tými najdôležitejšími ľuďmi na svete. Chce, aby žili čo najdlhšie. Aby od nich vstrebal ešte veľa múdrosti.
