Tridsaťsedemročná Renáta Baculová z Čadce - Rieky žila pokojný rodinný život. Spolu s manželom a synom Patrikom žili v domčeku s Renátinými rodičmi. Prerobili si vrchné poschodie, pristavili Paťkovi izbičku, vymenili okná... A mysleli si, že po ťažkej drine, ktorú so sebou rekonštrukcia domu prináša, už budú žiť pokojný život.
Osud to však chcel inak. „Manžel, hoci bol vyučený kuchár, tak ako aj ja, pracoval na stavbách. Predsa len, kuchársky chlebíček je málo platený a on bol živiteľom rodiny," hovorí smutne pani Renáta. Práve táto práca sa mu stala viac menej osudnou.
„Manžel mal na chrbte veľké znamienko. Nejako sme mu neprikladali význam. Na stavbe musel všeličo dvíhať, prenášať - aj na chrbte. Znamienko sa mu poškodilo a manžel dostal rakovinu, takzvaný melanóm," pokračuje mladá vdova. Pred dvomi rokmi totiž zákerná choroba mladého otca rodiny porazila. Pani Renáta ostala bez manžela, vtedy jedenásťročný Paťko bez otca.
Zákernú chorobu majú v génoch
„Na rakovinu zomrel aj manželov otec a náš syn zdedil po svojom otcovi tiež také znamienko na chrbte," hovorí nešťastná matka. So znamienkom išla totiž hneď k lekárke. Tá ho liečila zmrazovaním. „Znamienko sa mu ešte viac poškodilo. Má ho škaredé, navreté. Bojím sa, čo bude ďalej, či neprídem ešte aj o syna."
Paťko, hoci má len trinásť rokov, nemôže mamine so všetkým pomôcť. Práve pre poškodené znamienko. Je oslobodený aj od nosenia ťažkej školskej tašky do školy. Knihy si necháva v školskej skrinke. „Bojíme sa, čo bude. Chodíme teraz k lekárke do Martina, pravidelne tam berie injekcie. Pani Renáta na ne dopláca 50 €. Peniaze sú druhým veľkým problémom nešťastnej vdovy. S manželom si na prerábku domu zobrali úver, ktorý musí teraz ona splácať. Vdovský dôchodok má veľmi nízky, niečo okolo 220 €. Zamestnanie sa jej ako vyučenej kuchárke zháňa ťažko.
„Chodím vypomáhať do jedného penziónu v Oščadnici. Keď majú akciu, alebo viac ľudí, zavolajú mi a ja prídem," hovorí. Je to však malý príjem a nestály. Renáte a jej synovi po odpočítaní elektriky, splátky na úver a iných poplatkov ostáva mesačne na život 50€.
Chcú žiť konečne bez strachu
„Teraz som už dva mesiace nedala rodičom na elektrinu. Nemám z čoho. Paťkove znamienko, lieky, lekári. Všetko niečo stojí. Rodičia však majú dôchodky malé, tiež ma nemajú z čoho vydržiavať," vysvetľuje situáciu. Pani Renátka sa preto musela poobzerať ešte po ďalšej práci a tento mesiac začala chodiť aj upratovať zvyšky po spaľovaní do hory.
„Ráno o šiestej idem do Oščadnice do penziónu, prídem okolo desiatej - pol jedenástej, prezlečiem sa a do večera robím v hore. Peniaze za upratovanie som ešte nedostala, ale verím, že nám pomôžu. Aspoň načas."
Pani Renátka by sa rada zbavila aspoň časti svojho dlhu. Ak aj nie, potrebovala by poriadne zamestnanie, z ktorého platu by utiahla nielen domácnosť, ale aj splácanie hypotéky.
„Je to ťažké, ale verím, že aj nám bude dobre. Že sa mi podarí dobre sa zamestnať. Tak, aby som mohla tráviť čas aj so synom, nielen v práci. Teraz to však nejde. Najdôležitejšie je však pre mňa to, aby bol Paťko v poriadku. Aby nám lekári v Martine so znamienkom pomohli. Je hrozné žiť v neustálom strachu o svoje dieťa," dodala pani Renátka.
