TURZOVKA. Vo svete existujú priam neuveriteľné zhody okolností. Napríklad presne sto rokov po vyjdení románu Julesa Vernea Cesta na Mesiac sa naozaj uskutočnila kozmická púť na prirodzenú obežnicu Zeme – aj keď trochu iným spôsobom, aký bol opísaný v knihe. Cesta na Mesiac s ľudskou posádkou. Sto rokov o nej ľudia snívali. Aby sa napokon sen naplnil a aby človek zanechal v kozme svoju nezmazateľnú stopu.
Niečo podobné sa odohralo aj v našom, pozemskom priestore. Sto rokov po zjavení Panny Márie vo francúzskych Lurdoch sa Matka Božia zjavila aj na malom kúsku zeme na severe Slovenska – v Turzovke. Presnejšie, na Živčákovej hore. Svedectvo o nej zanechal hájnik Matúš Lašut. Išlo o pozemské svedectvo s kozmickými rozmermi.
V Litmanovej na východnom Slovensku – ďalšom mieste zjavenia – zvestovala Panna Mária v roku 1991 toto: „Želám si, aby bol v Turzovke postavený kostol.“ Išlo o kostol na Živčákovej hore. Kostol... Začali stavať chrám – vežu, priestrannú konštrukciu s loďou, prístavby...
Do kríža odložili dokumenty a noviny
Koniec tohtoročného mája bol horúci. Ešte teraz tú páľavu podaktorí cítime, lebo bola neobvyklá.
Aj posledná májová nedeľa sa kúpala v slnku. Vzduch bol priezračný, čistý, plný sviežich farieb. Slnko pozeralo zhora na Živčákovu horu. Zišli sa na nej stovky pútnikov z celého Slovenska i zo zahraničia. Niektorí absolvovali Večeradlo i predchádzajúcu daždivú noc.
Nasledujúci deň bol však už iný. Ľudia na slnku pookriali. Všade vládla sviatočná nálada. Ľudia prišli na tieto miesta, aby vzdali hold patrónke Slovenska. No chystali sa aj iné veci, ešte zakryté rúškom tajomstva.
Omšu celebroval žilinský biskup Tomáš Galis. V homílii zdôraznil potrebu plnohodnotných ľudských vzťahov a lásky. Nie lásky sebeckej, poňatej pragmaticky, teda lásky bez lásky, ale lásky srdca. Dnešná doba totiž ukazuje svoju odvrátenú tvár - cynizmus, pretvárku, všeobecnú ľahostajnosť.
Súčasťou omše bolo posvätenie zvona, kríža a koruny. Všetky tieto veci určené pre vežu miestneho chrámu Panny Márie Matky Cirkvi vysvätil biskup Galis. Do vnútra kríža umiestnili podpísané dekréty týkajúce sa pútnického miesta a chrámu, ale aj noviny a iné dokumenty, medzi ktorými nechýbali ani MY Kysucké noviny, ktoré o výstavbe chrámu pravidelne informujú verejnosť. Raz si ich nájdu budúce generácie, ktoré budú pokračovať v pútnickej tradícii.
