Mala 108 rokov.
STARÁ BYSTRICA. Hedvigu Sekerášovú osud síce zavial až do Domova dôchodcov v Dolnej Súči, narodila sa však na Kysuciach, v Starej Bystrici.
Napriek tomu, že jej život nebol jednoduchý a v mladosti sa s ňou osud kruto zahral, bola starenka väčšinou veselá a rada si zaspievala. Nikdy neodolala mliečnym výrobkom a možno aj preto ani vo vysokom veku neužívala žiadne lieky a choroby ju obchádzali.
Hedviga Sekerášová mala osem súrodencov, no ona sama sa nikdy nevydala. V deviatich rokoch utrpela vážny úraz hlavy, nabral ju na rohy býk, a odvtedy veľmi ťažko komunikovala. Zamestnankyne zariadenia pre seniorov v Dolnej Súči, kde trávila posledné roky svojho života , rozumeli veľmi dobre.
„Už ako dievča si ju so sebou zobrala do Trenčína jej sestra, neskôr sa o ňu starala neter a vlastne až neterina dcéra sprostredkovala umiestnenie do nášho domva dôchodcov," dozvedeli sme sa v zariadení. Babka bola až do posledných chvíľ na svoj vek samostatná. Okrem vitamínov nebrala žiadne lieky a aj choroby ju obchádzali. V zariadení bola veľmi obľúbená. Na posledných stoôsmych narodeninách dokonca prekypovala zdravým a energiou.
„Babka nám začala asi mladnúť. Je ešte čipernejšia ako po iné roky. Akoby jej rôčiky ubúdali a nie pribúdali," povedala nám minulý rok po babkiných októbrových narodeninách riaditeľka zariadenia Ružena Šedivá. Stodeviatich narodenín sa už babka nedožila.
„Bude nám veľmi chýbať. „Naša babka, ako sme ju všetci familiárne nazývali, bola vlastne takým naším dieťatkom. Bola veľmi zlatá, nesťažovala sa na nič, za všetko bola veľmi vďačná," povedala sanitárka zariadenia Anna Talabová.
Dodala, že babička vypĺňala v zariadení miesto, ktoré teraz zostalo prázdne. Budú si však musieť všetci zvyknúť. Úplné prázdno však po najstaršej Slovenke v žiadnom prípade určite neostalo. Babička ostane navždy žiť v spomienkach všetkých zamestnancov. Pre nich navždy ostane „ich babkou".