STARÁ BYSTRICA, RUDINA. Poľnohospodári v Starej Bystrici majú tretinu zelenej žatvy za sebou. Od začiatku júna pokosili na zhruba 200 hektároch trvalo trávne porasty a začali so silažovaním a senážovaním. „Zatiaľ nám neprialo počasie, značná časť sena zmokla a zhnila, vraví riaditeľ Roľníckeho družstva v Starej Bystrici František Kulla. Verí, že sa podarí zabezpečiť dostatok krmiva pre 400 kusov hovädzieho dobytka a 1 300 oviec. Počasie narobilo šarapatu aj na obilninách, ktoré na niektorých miestach pováľalo. V Starej Bystrici vysiali na vyše tridsiatich hektároch ozimnú pšenicu a raž. Pokiaľ im bude počasie priať, so žatvou chcú začať zhruba za mesiac. K dispozícii majú dva vlastné kombajny. V minulosti ich požičiavali aj poľnohospodárom na juhu Slovenska, či kysuckým družstevníkom. Dnes však o ne „cudzí“ záujem nemajú. Jednak sú staré, ďalším dôvodom je, že na Kysuciach je v súčasnosti pestovateľov obilnín ako šafranu.
Ozimná repka zmrzla, museli vysiať jarnú
V Roľníckom družstve Rudiná, kde chovajú 450 kusov hovädzieho dobytka, takisto pre nepriaznivé počasie so zelenou žatvou meškajú. Z 500 hektárov pokosili zhruba štvrtinu. Na 70-hektárovej ploche čaká na žatvu aj pšenica, triticale, miešanky. „Tradične začíname kosiť obilniny na sviatok Jakuba a Anny. Či nám tento rok bude priať počasie, ťažko povedať, pretože zatiaľ bolo daždivé,“ hovorí predseda Ľubomír Mičian. Po tom, ako skončia s obilím, začnú so zberom repky olejnej, ktorú pestujú ako jediní na Kysuciach.
Vlani ju zasiali na 30 hektároch. Úroda nebola príliš dobrá, predstavovala iba 1,8 tony z hektára. Odpredali ju do Maďarska, rok predtým do Rakúska. „Pestovanie sa už nevypláca, aj preto sme sa tentokrát rozhodli len pre 20 hektárov,“ hovorí predseda. Nešťastný je z toho, že ozimná repka zle prezimovala. Zmrzla a tak museli plochy nanovo vysiať jarnou. Nízka je aj cena. Kým pred dvomi rokmi dostali 12-tisíc korún za tonu, vlani to bola len polovica.
Zemiaky už štyrikrát striekali proti plesni
Ako jediní pestujú aj zemiaky. Vlaňajšia úroda zemiakov bola veľmi slabá. Zozbierali iba 10 ton z hektára. Krumple boli zo skladov hneď preč. Domácim ich predali za 40 centov za kilogram. „Boli sme stratoví, veď len metrák sadby vyšiel na 100 eur,“ sťažuje sa Mičian. Na Kysuce sa v minulosti zemiaky nedovážali, región bol sebestačný. Po revolúcii sa situácia zmenila. Aj vlani ich museli dovážať. Už tradične prichádzajú predajcovia z Oravy, Martina, Liptova, dokonca z Poľska. Domáci pestovatelia upustili od tejto plodiny najmä pre vysoké vstupy. Drahá je sadba aj hnojivo. Zemiaky sa podľa nich musia permanentne ošetrovať. Napríklad, len tri až štyrikrát striekať proti plesni zemiakovej, ktorá napáda byľ a spôsobuje jej zosychanie. Viackrát sa striekajú aj proti burine či pásavke zemiakovej. Odradilo ich tiež to, že im úrodu z polí kradli zlodeji. Roľnícke družstvo v Rudine je už desať rokov jediným pestovateľom v regióne. Vlani im zemiačniská zaberali 7 hektárov, tento rok im vyčlenili 5 hektárov. „Intenzívne dažde spôsobili, že ich postihli plesne. Už štyrikrát sme ich museli postriekať proti plesni zemiakovej,“ dodáva Mičian.
