ČADCA. Až 400 lapačov podkôrneho hmyzu inštalovali na Kysuciach pracovníci odštepného závodu Lesy SR v Čadci. Slúžia najmä na monitorovanie množstva a termínov rojenia lykožrútov.
Skúšajú aplikovať hubu, prípravok je však drahý
„V nevyhnutných prípadoch a tam, kde to zákon umožňuje, použili štátne lesy v prvej polovici mája chemické postreky v hodnote 308 455 €. V niektorých oblastiach Kysúc tlmíme lykožrútovú kalamitu aj biologickou ochranou - entomopatogennou hubou Beauveria bassiana. Tento druh ochrany sa však zatiaľ iba testuje,“ informoval nás hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek.
Štátne lesy už niekoľko rokov skúšajú túto hubu, problém je podľa Rezeka v jej citlivosti na počasie a dobe použiteľnosti, ktorá je ohraničená približne jedným mesiacom. Potom je treba látku vymeniť. V súčasnosti hubu aplikujú do upravených feromónových lapačov tak, aby sa ňou lykožrúty nakazili.
Na rozdiel od klasických lapačov môže nakazený hmyz vyletieť a rozniesť hubu po okolí. Ďalšou možnosťou aplikácie je postrek podobne ako u chemických látok, alebo náter lapákov. Látka je však pomerne drahá. Cena komerčného prípravku obsahujúceho hubu je 500 € za kilogram.
Problémom sú aj neodovzdané lesy
Na Kysuciach sú smrekové porasty dlhodobo atakované imisiami, veternými kalamitami a následným premnožením podkôrného hmyzu. Zároveň je tam problém s neštátnymi neodovzdanými lesmi, inými ako štátnymi vlastníkmi, ktorí do ochrany lesa neinvestujú toľko peňazí a energie. Ich neošetrené a napadnuté porasty sú často liahňou podkôrneho hmyzu, ktorý nasledovne likviduje aj porasty štátnych lesov.
Odštepný závod v Čadci obhospodaruje 21 077 hektárov lesných pozemkov. Z toho je 12 032 ha kmeňových štátnych, 8 799 ha neštátnych - doposiaľ neodovzdaných a 246 ha prenajatých. Vlani vrátili vlastníkom 1 020 hektárov. Minulý rok spracovali 503 890 kubíkov kalamitného dreva. Najviac postihnuté sú oblasti, kde v minulosti ľudia zmenili prirodzené drevinové zloženie lesných porastov a ktoré boli najviac atakované imisným zaťažením. Ide o Čadečku, Oščadnicu, Novú Bystricu, Rudinskú a Povinu.
Zlepšenie zdravotného stavu lesných porastov, zníženie rizika povodní a zvýšenie retenčnej schopnosti lesa chcú dosiahnuť tvorcovia spoločného poľsko-slovenského projektu Revitalizácia beskydských lesov. Tie patria zásobou drevnej hmoty medzi najbohatšie v Európe. V rámci projektu odovzdali vlani v októbri do užívania aj lesnícky náučný chodník dlhý 32,6 km s názvom Beskydská zelená cesta.
Začína v Starej Bystrici v osade Slezákovia, prechádza po 2,4 km úseku na cestu III. triedy, pokračuje do skanzenu vo Vychylovke, odtiaľ na slovensko-poľskú hranicu, smeruje k rezervácii Šrubita a končí v Lesnej škole v Rycerke Gornej. Beskydská zelená cesta neponúka len prechádzku lesným prostredím, oboznamuje aj s flórou a faunou, zároveň poukazuje na snahu lesníkov na obidvoch stranách hranice o prinavrátenie života do lesov.
Využívanie entomopatogénnej huby Beauveria bassiana je okrem odkôrňovania pravdepodobne jediný prírode blízky spôsob boja s podkôrnikovou kalamitou. Na povrchu drobných lykožrútov sa už aj pri nepatrnom kontaktu s hubou vytvárajú prvé klíčiace konídiá, ktoré po krátkom raste prenikajú do jeho telovej dutiny.
Rastúce vlákno huby postupne vypĺňa jeho telo, niekedy preráža povrch a vytvára okolo chrobáka bielu obrubu. Nie vždy dochádza k vytvoreniu bielej obruby podobnej vatovým chumáčikom, ale chrobák je aj tak usmrtený enzýmom beauvericín. Kým sa toto stane, môže smrtonosnou hubou nainfikovať niekoľko ďalších jedincov.
