STARÁ BYSTRICA, RUDINA. Poľnohospodári v Starej Bystrici ukončili žatvu, jadrové krmoviny však budú musieť nakupovať, keďže obilie nevysievajú na veľkých plochách. Úroda sena bola katastrofálna, no predpokladajú, že zásoby im pre vlastné potreby budú stačiť.
„Počasie neprialo, časť sena zmokla a zhnila, vraví riaditeľ Roľníckeho družstva v Starej Bystrici František Kulla. Úrodu obilnín považujú za priemernú. V tomto poľnohospodárskom podniku chovajú 400 kusov hovädzieho dobytka a 1 300 oviec. Na vyše tridsiatich hektároch mali vysiatu ozimnú pšenicu a raž. K dispozícii mali dva vlastné kombajny. Čaká ich ešte druhá kosba tráv, na zber čaká aj kukurica, ktorej vyčlenili 60-hektárovú plochu. Z polí im ju kradnú zlodeji. „Napriek tomu, že sme použili postreky či hnojenie, nevadí im to a odlamujú malé šúľky, ktoré pravdepodobne zavárajú. Ničia pritom celú rastlinu, keďže listy polámu a došliapu,“ sťažuje si predseda. Na pomoc privolali aj políciu. „Niektorí zlodeji dostali pokuty, ani tie však neodrádzajú ľudí navštíviť kukuričné polia,“ dodáva.
Žatvu pre počasie prerušili
V Roľníckom družstve Rudiná, kde chovajú 450 kusov hovädzieho dobytka, pre nepriaznivé počasie žatvu obilnín prerušili. „Stihli sme pokosiť asi polovicu. Úroda sa ukazuje priemerná – 4 tony z hektára,“ hovorí predseda Ľubomír Mičian. Ako jediní na Kysuciach pestujú napríklad repku olejnú.
Vlani ju zasiali na 30 hektároch. Úroda nebola príliš dobrá, predstavovala iba 1,8 tony z hektára. Odpredali ju do Maďarska, rok predtým do Rakúska. „Pestovanie sa už nevypláca, aj preto sme sa tentokrát rozhodli len pre 20 hektárov,“ hovorí predseda. Nešťastný je z toho, že ozimná repka zle prezimovala. Zmrzla a tak museli plochy nanovo vysiať jarnou. Nízka je aj cena. Kým pred dvomi rokmi dostali 12-tisíc korún za tonu, vlani to bola len polovica.
V zemiačniskách šarapatí zver
Ako jediní pestujú aj zemiaky. Vlaňajšia úroda bola veľmi slabá. Zozbierali iba 10 ton z hektára. Krumple boli zo skladov hneď preč. Domácim ich predali za 40 centov za kilogram. „Boli sme stratoví, veď len metrák sadby vyšiel na 100 eur,“ vraví Mičian.
Na Kysuce sa v minulosti zemiaky nedovážali, región bol sebestačný. Po revolúcii sa situácia zmenila. Aj vlani ich museli dovážať. Už tradične prichádzajú predajcovia z Oravy, Martina, Liptova, dokonca z Poľska. Domáci pestovatelia upustili od tejto plodiny najmä pre vysoké vstupy. Drahá je sadba aj hnojivo. Zemiaky sa podľa nich musia permanentne ošetrovať. Napríklad, len tri až štyrikrát striekať proti plesni zemiakovej, ktorá napáda byľ a spôsobuje jej zosychanie. Viackrát sa striekajú aj proti burine či pásavke zemiakovej. Odradilo ich tiež to, že im úrodu z polí kradli zlodeji. Vlani im zemiačniská zaberali 7 hektárov, tento rok im vyčlenili 5 hektárov. „Intenzívne dažde spôsobili, že ich postihli plesne. Viackrát sme museli použiť postrek proti plesni zemiakov
ej,“ hovorí Mičian. Dodáva, že v zemiačniskách im šarapatí vysoká zver i diviaky. Napriek tomu predpokladajú dobrú úrodu – zhruba 20 ton z hektára.
