ČADCA. Už v piatok začali tradičné mestské slávnosti vystúpeniami pre deti a mládež. Dnes nechýbal slávnostný sprievod účinkujúcich mestom, vystúpenia hudobných skupín, námestím znel folklór, do Čadce prišli aj Hana a Petr Ulrychovci a ich Javory beat. Na programe bolo tiež slávnostné mestské zastupiteľstvo, na ktorom rozdali ocenenia.
Cena Karola Guleju pre Štefana Mlicha od Kysuckej kultúrnej nadácie
Výtvarníkovi Štefanovi Mlichovi (1936), ktorý pochádza z Kysúc a v súčasnosti žije v Žiline, odovzdali Cenu Karola Guleju za rok 2011. Od 60. rokov minulého storočia sa začal venovať práci s drôtom. K jeho formovaniu pristupoval inakšie ako jeho drotárski predkovia. Ako jeden z prvých u nás si zvolil výtvarný prístup a pri uplatňovaní tradičnej techniky viazania drôtu a zhotovovania úžitkových či ozdobných predmetov začal uplatňovať vlastné tvorivé postupy.
Medzi najzaujímavejšie osobitosti v jeho tvorbe patria takzvané kysucké rybičky . Sú to neveľké závesné dielka, možno artefakty z kamienkov rieky Kysuce z okolia ochodnického chotára a pozinkovaného drôtu, dotvorené na rybky fantazijných podôb, bez absolútnej koloratúry. Jeho neopakovateľné a jedinečné diela, ktorými pozdvihol drotárske remeslo a dal mu filozofický obsah, sú v zbierkach viacerých múzeí na Slovensku i v súkromných kolekciách doma i vo svete.
František Kostka pôsobí na poste chirurga takmer 45 rokov
Cenu mesta Čadca za celoživotnú záslužnú odbornú a humánnu činnosť v odbore chirurg – špecialista, za rozvoj zdravotníctva v Čadci a na Kysuciach, s prihliadnutím na manažérsku a lekársku činnosť v ženskom hádzanárskom oddieli v Čadci získala lekár, chirurg František Kostka z Čadce (1944).
Na poste chirurga pôsobí takmer 45 rokov. Absolvoval odborné stáže v Prahe, Košiciach i v Bratislave, zúčastnil sa mnohých kongresov, seminárov a sám vykonával lektorskú činnosť. Zdokonalil sa a špecializuje sa na operácie konečníkov a hemoroidov, vykonáva množstvo nadštandardných a mimoriadne náročných operácií. Od roku 1989 vedie proktologickú ambulanciu. Absolvoval aj skúšky štátneho lekára v oblasti sociálneho lekárstva. Svojej náročnej práci sa venuje aj na úkor svojho zdravia, zachraňuje životy a mimoriadne obetavo vkladá svoju energiu i schopnosti do služieb čadčianskeho i kysuckého zdravotníctva. Pacienti mu dôverujú a vážia si ho pre jeho odbornosť, ako aj pre jeho mimoriadne humánny prístup a spôsob liečby. Popri dlhoročnej obetavej práci na poste lekára sa venoval 21 rokov hádzanej v Čadci, bez nároku na honorár zastával funkciu manažéra a zároveň lekára. Pôsobil aj ako športový lekár miestneho klubu boxerov. Svojmu poslaniu lekára v čadčianskej nemocnici a na Kysuciach je verný dodnes.
Na trénerskych postoch zaznamenali mnohé úspechy
Márii Marcibálovej (1934) udelili Cenu mesta za celoživotnú činnosť v oblasti telovýchovy a športu, za významné zásluhy v oblasti pedagogickej práce na poste stredoškolskej učiteľky telesnej výchovy. Jej manželovi Vojtechovi Marcibálovi (1934) za dlhoročnú pedagogickú činnosť na poste stredoškolského učiteľa telesnej výchovy, za dlhoročnú záslužnú trénersku, rozhodcovskú a organizátorskú prácu v oblasti športu a atletiky .
Mária Marcibálová sa celý svoj život venovala spoločne so svojím manželom Vojtechom športu a pedagogike. Obaja pôsobili na Gymnáziu v Čadci. Venovali sa atletike a výchove mladých talentov. Vo svojej práci zaznamenali na trénerskych postoch množstvo úspechov a víťazstiev v rôznych atletických pretekoch. Je členkou Klubu kysuckého maratónu a už dlhé roky sa aktívne venuje vytrvalostnému behu. Na svojom konte má niekoľko víťazstiev v maratónskom behu z domova i zahraničia. Z majstrovstiev Európy vo Wroclavi si priniesla zlatú medailu. Po maratónoch sa začala venovať aj behom do vrchu. V súčasnosti patrí v tejto disciplíne k svetovej špičke. Medaily si priniesla aj zo svetových majstrovstiev v Poľsku, Nemecku, Rakúsku. V roku 2006 získala na Majstrovstvách sveta v behu do vrchu vo Švajčiarsku zlato a majstrovský titul. Rovnaké ocenenie získala aj v roku 2007. V slovenskej bežeckej lige do vrchu jej právom patrí prvé miesto v kategórii žien nad 60 rokov. Je príkladom všetkým aktívnym športovcom, verejnosti a hlavne mládeži. Je nositeľkou ocenenia Osobnosť Kysúc 2006.
Vojtech Marcibál je menej známy ako jeho manželka, no vhodne sa dopĺňajú. Popri aktívnom vytrvalostnom behu sa venoval najmä práci trénera a dodnes je atletickým rozhodcom. Stál pri zrode Kysuckého maratónu a dodnes pôsobí ako jeho časomerač. Je jedným z hlavných rozhodcov aj na Čadčianskej desiatke, Behu na Veľkú Raču, Hornokysuckej 25 alebo tradičnom behu na Husárik. Venuje sa aj lyžovaniu, plávaniu a behu. Okrem športu je jeho druhou srdcovou záležitosťou latinčina.
Manželia Marcibálovci celý svoj život odovzdávali svoje skúsenosti začínajúcim športovcom. Vychovali niekoľko generácií čadčianskych športovcov a dosahovali vynikajúce výsledky, napr. získali štyri prvenstvá v celoštátnej súťaži stredoškolskej mládeže.
Obidvaja majú ako stredoškolskí pedagógovia telesnej výchovy za sebou viac než 40 rokov praxe. Patria medzi popredných a zaslúžilých čadčianskych pedagógov s významným podielom a zásluhami na výchove a rozvoji mladej generácie.
Zaslúžila sa o založenie viacerých festivalov
Cenou primátora mesta Čadca poctili Magdu Hackovú (1945) z Čadce. Získala ju za celoživotnú prácu v oblasti miestnej a regionálnej kultúry, osobitne v oblasti záujmovo-umeleckej činnosti, za kultiváciu spoločenského života v meste Čadca
Od školských čias ju zaujímalo divadlo, malé javiskové formy a umelecký prednes, čo ju predurčilo na prácu na Okresnom osvetovom stredisku v Čadci, kde v rokoch 1969 – 90 pracovala ako metodička pre úsek divadla na oddelení záujmovo-umeleckej činnosti, neskôr ako vedúca oddelenia a riaditeľka (1990 - 1999).
Pôsobila aj ako ochotnícka herečka v Divadelnom súboru Jána Palárika v Čadci, ako scenáristka, moderátorka a režisérka mnohých umeleckých programov. Svojim kultivovaným prejavom sa významne podieľala na zvyšovaní úrovne týchto podujatí. Zaslúžila sa o rozvoj, resp. založenie festivalov – Palárikova Raková, Beskydské slávnosti, Folklórny festival Ochodnica, Goralské slávnosti, Rozprávačské Lodno. Významne sa podieľala sa na práci Miešaného speváckeho zboru Kysuca, iniciovala a rozvíjala medzinárodné kontakty a spoluprácu zboru s partnermi v Taliansku. Stála pri zrode partnerskej spolupráce mesta Čadca a mesta Toruň a napomáha ich rozvoju. Aj po odchode do dôchodku sa naďalej zapája do kultúrneho života mesta. Je členkou a aktívne pôsobí v Spolku priateľov Čadce.
Je známy nielen ako drotár ale aj maratónec
Juraj Šerík (1967)je známy umelecký drotár, atlét – maratónec. Získal Cenu primátora mesta Čadca za výnimočný prínos v oblasti umeleckého drotárstva a zachovávanie tradícií svojich predkov, za výrazný podiel pri rozvoji maratónskeho behu slabozrakých a reprezentáciu Čadce a Slovenska v maratóne v kategórii nevidomých a nevidiacich. Juraj Šerík vytvoril množstvo jedinečných drotárskych výtvorov a plastík, ktorými prezentoval seba i svoje mesto na mnohých výstavách, remeselných tvorivých dielňach a remeselných trhoch a ďalších kultúrnych a spoločenských podujatiach doma i v zahraničí. Je nositeľom ocenenia Pocta Karola Guleju. Ocenenie získal za výnimočný prístup v oblasti drotárstva.
Je tiež zapísaný Zlatej knihe drotárov a vedený v svetovej encyklopédii výnimočných osôb Who is who. Je významným nositeľom a pokračovateľom tradícií svojich významných predkov – drotárov. Už dlhé roky sa venuje aktívne aj atletike. Je bežeckým reprezentantom Slovenskej republiky v kategórii nevidomých a nevidiacich, je pravidelným účastníkom Kysuckého maratónu a tiež autorom bežeckého kondičného okruhu na ľavej strane rieky Kysuce pri železničnom moste, verejnosťou nazývaného aj ako Šeríkov okruh. Tento citlivo riešený bežecký okruh už 15 rokov slúži verejnosti na kondičné behanie, je mestskou zónou poskytujúcou pokoj a oddych.
