KORŇA. Čoraz častejšie nepokoje v krajinách, od ktorých je svet závislý na dodávkach ropy, privádzajú viacerých k myšlienke, či by nebolo možné opäť preskúmať domáce zdroje. Ropný prameň v Korni však zostane zrejme naďalej len prírodnou raritou. Potvrdil nám to starosta obce Jozef Kontrík, ktorý hovorí, že záujem zatiaľ oň majú akurát zvedavci. „Počas leta k nemu chodilo veľa turistov. Boli medzi nimi aj cudzinci – Nemci, Poliaci či Česi.
Vlani začal byť prameň, ktorý vyhlásili v roku 1984 za prírodnú pamiatku, znovu aktívny, dokonca sa pokryl bližšie nešpecifikovanou látkou. Miestni sa obávali aktivácie podzemných plynov a výbuchu.
V minulosti uskutočnili v Korni niekoľko vrtov, no ťažba sa ukázala nerentabilná. Ropa z prameňa sa už počas druhej svetovej vojny používala ako nelegálne svietidlo. Svojvoľný výver je len na Kysuciach a v Kostarike. Využitie tohto ojedinelého, samo vyvieraceho prameňa, sa ukázalo ako nákladné.
Plán s kúpeľmi stroskotal
V minulosti niektorí záujemcovia chceli postaviť v Korni kúpele. Podobné ako v Darkove v Karvinej, na severnej Morave, kde plynom z podzemia vyhrievajú vodu. Využitie zdroja na Kysuciach formou kúpeľov sa javilo ako najefektívnejšie. Aj tento plán však stroskotal.
Výdatnosť prameňa mal na začiatku overiť prieskumný vrt. Urobila ho pre Slovenský plynárenský priemysel Nafta Gbely do hĺbky 1297 metrov. Pôvodne sa malo vŕtať až do 1500 metrov. Pre výskyt tekutých pieskov však nebolo možné pokračovať hlbšie. Vrt potvrdil prítomnosť vody s množstvom nerastných minerálov, je však studená. Ohrievať by ju mohol plyn, ktorého zásoby sú tam tiež. Podľa starostu Korne Jozefa Kontríka by to bola rozsiahla investícia s obrovskými nákladmi.
Geologické dielo zlikvidovali
Ropa na pozemku jedného z obyvateľov Korne vyteká zo zeme, tečie zhruba stometrovým jarkom a potom opäť mizne v zemi.
Voda má pritom svojím minerálnym zložením predpoklady na liečebno-rehabilitačné účely. Sprievodný horľavý plyn sa dá separáciou oddeliť a môže sa využiť napríklad na ohriatie vyťaženej vody na kúpeľné účely či vykurovanie menších objektov.
Keďže sa nenašlo využitie prieskumného vrtu ani v tejto oblasti, museli toto geologické dielo zlikvidovať. Pôvodný vrt sa už po likvidácii nedá obnoviť, do úvahy prichádza len nový. Pred tromi rokmi výpočty hovorili, že by to stálo viac ako 663 878 eur (20 miliónov korún).
Úseky s prítokom minerálnej vody sa mohli sprístupniť za približne 66 387 eur (dva milióny korún). Po likvidácii prieskumného vrtu zostal len spomínaný prirodzený výver. „Vrt v roku 2006, krátko pred demontážou, firma ponúkala na predaj. Aj za „korunu“. Keby ho bol niekto kúpil, podnik by ušetril peniaze, ktoré musel investovať do prác, ktoré mali dať miesto do pôvodného stavu,“ vraví Kontrík.
Plynári s novým prieskumom nepočítajú
S otázkou ďalšieho možného prieskumu sme sa predčasom obrátili na Slovenský plynárenský priemysel (SPP). „SPP nemá žiadny vzťah k prieskumnému vrtu v obci Korňa na Kysuciach, ktorý v rokoch 1998 -1999 pre nás robila Nafta Gbely. V roku 2000 sme previedli vrty a súvisiace prieskumné územia, vrátane povrchového ropného ťažobného zariadenia, na súkromnú spoločnosť Carpathian Oil,“ dozvedeli sme sa.
Obrátili sme sa teda na Carpathian Oil, či má nejaké ďalšie plány s vrtmi v Korni, no odpoveď sme nedosali.
