V kysuckej obci kúria deväť mesiacov v roku

KLOKOČOV. O prvom osídlení Klokočova a vzniku jeho názvu neexistujú podľa starostu Ľuboša Stríža žiadne dostupné materiály. Predpokladáme, že územie obce mohlo byť osídľované v 16. a 17. storočí. Naša obec má vrchovinný až hornatý ráz s nadmorskou výškou od 508 m do 1061 m a skladá sa z územných častí Klokočov-ústredie, Rybáre, Kornica, Klín, Vrchpredmier, Hlavice, Javorová, Podjavorová, Riečky a Hrubý Buk. Rozloha obce je 5117 hektárov a máme 2396 obyvateľov, uviedol Stríž.

Zdôraznil, že obec, bezprostredne susediaca s Českou republikou, spravuje 118 kilometrov ciest. Keď si zoberiem cestu z Klokočova po odbočku Banská Bystrica v Trenčíne, tak to je ten úsek cesty, ktorý musíme v letnom, jesennom, jarnom, zimnom období zabezpečovať. Najviac to cítime v zime, keď to musíme ekonomicky rozdeliť tak, aby sme zabezpečili ľuďom všetky chodníky a cesty k doktorovi, na nákup či do zamestnania, povedal Stríž.

Na margo počasia pripomenul, že ľudia na Kysuciach a Orave kúria deväť mesiacov v roku, čo zvyšuje životné náklady aj výdavky obce. Nech sa teraz ľudia z juhu nehnevajú, ale u nás je aj v lete zima. Tento rok sme museli kúriť aj v júni. V obci plyn nemáme, ale máme alternatívne kúrenie - elektrinu, pevné palivo, drevo. A niektoré rodinné domy sú prebudované na biomasu, dodal Stríž.

Klokočov patrí podľa jeho vyjadrenia medzi obce s vlastným vodovodom. Zabezpečujeme vodu z pitného zdroja Vrchpredmier. Vodovod, i keď je stratovou záležitosťou, rozhodujeme o nej my. Voda je to najcennejšie, čo v obci máme a budeme sa snažiť do poslednej chvíle zabezpečiť ju vlastnými prostriedkami. Kanalizácia do dnešného dňa nie je ukončená, ako by mala byť. Je na ňu pripojená budova prevádzky v centre obce, základná škola a niektoré rodinné domy. To je prvý krok, aby bolo čoraz menej vytekajúcich žúmp do priekop a potokov, uzavrel starosta Klokočova.