ikovačky po Kysuciach a okolí.
Spoločná bikovačka po Kysuciach a okolí musí byť ťažký oriešok aj pre skúsenejších jazdcov.
To určite áno. Človek je prakticky tri dni na bicykli, čo je kondične veľmi náročné. Nie je to však len o bicyklovaní a naháňaní cieľa, ale aj o spoznávaní nášho regiónu a okolia. Pravdou však je, že prejdeme prakticky všetky vrchy, ktoré nám Kysuce a okolie ponúkajú, stúpania na viaceré z nich sú extrémne náročné. Všetko sa dá však zvládnuť, keď máte okolo seba dobrú partiu, ktorá vás vie povzbudiť a privedie vás na iné myšlienky. Piaty ročník absolvovalo spolu 17 bikerov. Ako som už povedal, je to náročné, no pri dobrom tíme a správnou tempe sa to dá zvládnuť.
Spomínali ste, že prejdete takmer celé Kysuce a okolie. Mohli by ste nám bližšie popísať trasu, ktorou ste sa vydali v tomto ročníku?
Áno, už tradične sme vyrazili z Čadce smerom na Korcháň a Veľký Polom. Je to jeden z najvyšších kopcov v okolí a pre väčšinu z nás je už dobre známy. Cesta nám ubiehala príjemne, i keď sa naša sedemnásťčlenná skupinka bikerov začala pomaly trhať a začali sa tvoriť skupinky jazdcov s rovnakým tempom. Na vrchole sme sa zapísali do vrcholovej knihy a pokračovali sme ďalej na Malý Polom a odtiaľ ďalej na Biely kríž. Cesta bola po uplynulom daždivom počasí na niektorých miestach veľmi blatistá a miestami sme sa museli doslova brodiť blatom. Tam prišla prvá pauzička, tieto chvíle vždy využívame na obed a doplnenie tekutín chladeným pivom. Po hodinovom občerstvení sme pokračovali ďalej na Lysú horu, ktorá je vždy i prvým nočným útočiskom. Na Lysú horu sme sa dostali asi za dve hodiny, i keď najmä štvorkilometrové stúpanie nám dalo zabrať.
Kadiaľ pokračovali vaše „chodníčky“ na druhý deň?
Ešte by som sa vrátil k Lysej hore. Je to najvyššia hora v okolí a treba dodať, že ponúka krásny výhľad na ešte krásnejšiu prírodu. Samozrejme, v ceste sme museli pokračovať. Pustili sme sa dole po červenej turistickej trase, ale opačnej ako sme prišli. Prvý úsek zostupu bol taký strmý a kamenistý, že sme museli bike tlačiť dole kopcom. Po tom, ako sme sa znova zoradili, vyrazili sme smerom na náš ďalší cieľ – Pustevny. Keďže celá trasa až na Pustevny ide po asfaltových cestách, nemuseli sme sa až tak ponáhľať. Prišiel čas na obed a zahasenie smädu pivom. Pokračovali sme smerom do Trojanovíc, odkiaľ sa dá pohodlne dostať na Pustevny. Keďže z Trojanovíc ide na Pustevny aj lanovka, tak sa náš tábor rozdelil na dve časti. Jedni šli lanovkou a iní si to vyšliapali na biku. Pustevny bol náš posledný cieľ v druhom náročnom dni.
Posledný deň slúži najmä ako návrat domov. Prebehol aj ten v poriadku?
Je to najdlhšia cesta zo všetkých troch dní, tak sme museli vyraziť skoro ráno. Keďže sme nechceli schádzať na hlavnú cestu, vydali sme sa smerom po červenej turistickej trase. Cestou sme prešli opäť cez Pustevny a zamierili sme na Čertov mlyn. Než sme sa dostali na vrchol tohto kopca, zistili sme, prečo má taký názov. Je to neuveriteľne strmý výstup, ktorý je dosť náročný pre peších, no a pre nás s bikami to bol extra zážitok. Keď sme sa dostali na vrchol, prekvapení turisti sa nás pýtali, kde sme sa tu zobrali. Našťastie, bolo toto lopotenie odmenené príjemnou jazdou dole kopcami a po rovinkách. Cesta odtiaľto viedla už iba dole a na jej konci sme sa ocitli 3 km pod Bumbálkou. Po neuveriteľných výhľadoch a scenériách bol práve tento úsek od Čertovho mlyna pod Bumbálku najpríjemnejšou časťou uplynulých 3 dní. Z Bumbálky sme sa už dostali do Čadce po hlavnej ceste. Táto časť je pohodová, lebo cesta sa zvažuje smerom k Čadci, takže náročné to už nebolo.
Cesta v horách musí byť často veľmi náročná s množstvom kameňom a rôznych prekážok. Prebehol piaty ročník bikovačky bez úrazu?
Cesta z Veľkého Polomu na Biley kríž, ktorú sme zdolávali v prvý deň, je veľmi blatistá a kamenistá. Práve tam sme dobehli skupinku piatich jazdcov, ktorá mala menšiu kolíziu. Narazili sme na nich kúsok pred Bielym krížom. Našli sme ich v nie veľmi povzbudivej situácii. Zrejme jazdeckou chybou do seba pri zjazde narazili dvaja bikeri. Výsledkom bolo silné krvácanie z kolena a nosa a možno aj nejaké vyrazené zuby. Keď sme sa s nimi stretli, povedali nám, že už volali horskú službu, takže sme sa pobrali ďalej. Bolo to pre nás všetkých pripomenutie, že treba byť opatrní a nepodceňovať situáciu.
