STARÁ BYSTRICA. Roľnícke družstvo v Starej Bystrici chová 1 300 kusov oviec, na jar pribudlo do stád 150 mladých jahničiek. Ročne vyprodukuje okolo 16-tisíc litrov mlieka. Nepraktizuje predaj z dvora, po 0,83 € za liter ho predáva na ďalšie spracovanie do Červeného Kameňa. Riaditeľ družstva František Kulla hovorí, že mlieko nie je pre nich ziskovým artiklom, rovnako ako vlna. Najlepšie idú na odbyt veľkonočné jahňatá.
Za rok jej majú 3 tony
Prevaha pastvín nad ornou pôdou prinútila v minulosti kysucké poľnohospodárske družstvá viac sa venovať živočíšnej než rastlinnej výrobe. Dobrú tradíciu mal práve chov oviec. Porevolučné zmeny priniesli problémy s majetkoprávnym vysporiadaním pozemkov, zrušili sa príspevky na vlnu, družstvá a salaše išli k úpadku. Načas sa ovca stala nezaujímavou a mnohí od jej chovu upustili. Postupne sa však situácia zlepšila, a tak aj na Kysuciach sú poľnohospodárske podniky, ktoré sa ešte chovu oviec venujú.
Riaditeľ Kulla hovorí, že ich musia strihať dvakrát do roka. Keďže v súčasnosti majú vyše tisíckusové stádo, nahromadí sa im za sezónu aj tri tony vlny. Pre ilustráciu, za socializmu sa kilogram predával až po 250 korún, dnes za ňu dostanú 0,20 eur (6 korún). Strihanie jednej ovce pritom vyjde na 0,66 eur. Ako vraví, sú radi, keď sa im podarí vlny zbaviť a nájde sa niekto, kto ju kúpi. Záujemcov je ako šafranu, vlnu niet kde skladovať a nedá sa ani len tak ľahko zlikvidovať. Tohtoročné strihanie majú ovce v Starej Bystrici za sebou. Druhé absolvovali minulý mesiac. Tri tony vlny tento rok tamojší chovatelia vymenili za kamennú soľ, ktorá je potrebným „vitamínom“ pre ovce i dobytok.
U susedov s ňou skúšali zatepľovať
Pred pár rokmi v susednej Morave svitla chovateľom nádej, že zásoby vlny, pre ktorú v posledných rokoch nemali odbyt, budú môcť ponúknuť ako materiál vhodný na zatepľovanie budov. Textilný skúšobný ústav v Brne, ktorý vlnenú zatepľovaciu vatu vyvinul, svoj výrobok prezentoval v Bystričce na Vsetínsku. Prvým objektom zatepleným vlnou sa stala drevená chalupa Českého zväzu ochrancov prírody. Vlnu na zatepľovanie upravili tak, aby spĺňala všetky stavebné normy. Patrí k nehorľavým materiálom a je impregnovaná proti škodcom. Tomuto materiálu predpovedali veľkú budúcnosť.
V porovnaní s čadičovými vatami je vhodnejšia do interiérov, pretože pohlcuje a zasa vypúšťa vlhkosť, udržuje v byte zdravú klímu.
Či sa pokus osvedčil, sme sa nedozvedeli. Faktom je, že u nás na Slovensku je o ovčiu vlnu minimálny záujem, z čoho sú často chovatelia zúfalí. Hromadí sa im totiž v skladoch a nemôžu sa jej zbaviť. Dokonca je klasifikovaná ako nebezpečný odpad.
