Zostavili ju Ľubica Podoláková a Jaroslav Velička. Prechádzky mestom, ako monografiu nazvali, pozývajú svojich čitateľov na potulky Krásnom. O knihe a nielen o nej sme sa porozprávali s jej autorkou Ľubicou Podolákovou.
Po knihe Krásno nad Kysucou, ktorá ti vyšla v roku 2006, nedávno uzrela svetlo sveta ďalšia monografia tohto najmladšieho slovenského mesta. Prečo?
- Kniha vznikla ako darček pre Krásňanov k 10. výročiu vyhlásenia Krásna nad Kysucou za mesto. Na tento nápad prišiel primátor mesta Jozef Grapa, pod ktorého záštitou vznikla a požiadal ma, aby som sa podujala ju napísať. Bola to pre mňa česť a zároveň zodpovednosť vybrať do nej momenty a udalosti, ktoré zmenili tvár obce na mesto. Materiálu bolo veľa a vošlo by sa to aj do tretej knihy. Ktovie, možno zasa o šesť rokov....
V čom je tvoja druhá kniha o Krásne iná ako tá predošlá?
- Prvá niesla názov Prechádzky storočiami a bola zameraná na históriu a minulosť Krásna nad Kysucou. Bola čiernobiela, aby navodzovala minulosť a staré listiny. Získala ocenenie Kniha Kysúc 2006 a ako jediná kniha na Kysuciach sa dotláčala pre veľký záujem. Nová kniha je farebná a volá sa Prechádzky mestom. Je venovaná súčasnosti a premenám mesta, ale samozrejme aj tomu, čím sa môžeme pochváliť, ako napríklad krásnymi osadami či viacerými NAJ v meste. Môžem spomenúť NAJväčší kostol na Kysuciach či NAJvyšší kamenný kríž a kamenný most. Za zmienku stojí aj neskorogotická socha Madony s dieťaťom, ktorá patrí medzi NAJkrajšie pamiatky Kysúc.
Fotografie do novej knihy urobil Jaroslav Velička, prečo práve takáto spolupráca?
- Fotografie do knihy potrebujú skúseného fotografa s citom pre zachytený okamih. Fotograf Jaroslav Velička fotil aj do mojej prvej knihy, chcela som, aby jeho fotografie zdobili aj túto. Je najlepší, tak preto. Nádherné sú napríklad letecké zábery, ktorými je známy. Krásno nafotil úplne nádherné, je plné života, farieb a prekrásnej prírody, veď preto sa aj volá Krásno.
Priblíž nám, ako vznikala kniha Prechádzky mestom a ako vlastne vznikla myšlienka zostaviť takéto „potulky"?
- Musím začať históriou, lebo vďaka prvej knihe Krásno nad Kysucou som sa zoznámila s Majkou Ščuryovou a odvtedy spolupracujeme. Práve vďaka nej som sa ocitla v úplne inej pracovnej oblasti, akú som vyštudovala a vlastne som si uvedomila, že toto je moja cesta. Je pravda, že stretnutia menia naše životy, tak to bolo aj v tomto prípade. Druhú knihu sme robili teda opäť spolu a s Jaroslavom Veličkom. Všetci traja sme sa stretli už pri prvej knihe a bolo to prirodzené pokračovať na druhej časti. Bolo to zábavné, kreatívne, ale aj únavne - niekedy. No chceli sme, aby sa ľuďom páčila, aby im kniha bola blízka. Chceli sme z nej urobiť akúsi kroniku týchto dní. Slovo prechádzka v názve je symbolické, pretože pozývame ľudí, aby sa v obrazoch a slovách prechádzali našim mestom.
Knihu pokrstili vodou z riek Kysuca a Bystrica, na sútoku ktorých Krásno nad Kysucou vzniklo.
FOTO: ĽUBOR SOPÓCI
Ako dlho trvala cesta od knihy ako myšlienky až po jej zhmotnenie?
- Klasické monografie potrebujú výskum a dlhý čas, kým sú pripravené do tlače. Táto cesta nebola až taká dlhá, primátor ma oslovil niekedy začiatkom roka a v lete bola hotová. Bol to pomerne krátky čas. Ostalo ešte dosť materiálu, ktorý by sa dal použiť na ďalšiu knihu. Krásňania sa zaujímali a pomáhali mi, tak ako pri prvej aj teraz. Mám nové historické fotografie a postrehy, ktoré isto v budúcnosti použijem. Krásňania sa zaujímajú o svoje mesto a históriu a vďaka knihám som spoznala ďalších nadšencov. Sú to cenné priateľstvá a preto ma táto práca teší, za čo im patrí moje poďakovanie.
Čo ďalšie chystáš v budúcnosti?
- Stále niečo tvorím či už rozprávky alebo scenáre pre divadlo. Vyzerá to tak, že sa budem venovať v blízkej budúcnosti viac divadlu ako vlastným knihám, no ak budem mať potrebu niečo vydať, tak určite áno. Zatiaľ však niečo takéto nepociťujem, niektoré knihy musia dozrieť. A hlavne sa teším, že dočítam pár rozčítaných kníh, ktoré sa nahromadili na mojom stolíku.
