VYCHYLOVKA. Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica v Novej Bystrici - Vychylovke patria k vyhľadávaným atrakciám, ktoré každoročne navštívi niekoľko desiatok tisíc návštevníkov. „Starostlivosť o objekty ľudovej architektúry a rozľahlý areál, zabezpečovanie kultúrnych programov, sprevádzanie návštevníkov a mnoho ďalších každodenných úkonov, ktoré zabezpečuje zohraný tím pracovníkov oboch expozícií si vyžaduje nielen odbornosť, profesionalitu ale aj entuziazmus. Sezónna prevádzka skanzenu a železničky si vyžaduje aj nových zamestnancov. V tomto roku ich rady rozšírili - možno trošku netradiční, ale o to s väčším záujmom pracujúci zahraniční dobrovoľníci,“ informuje Lenka Jancová z Kysuckého múzea v Čadci.
Začiatky troch dobrodruhov neboli ľahké
Vďaka dobrej spolupráci s KERIC-om, neziskovou mimovládnou mládežníckou organizáciou, prišli do skanzenu pomôcť Angela a Marco z Južného Talianska a Mathew zo severozápadného pobrežia Francúzska. So sebou priniesli nádych talianskej a francúzskej kultúry.
„Začiatky troch dobrodruhov boli rôzne. Odhliadnuc od toho, že slovenský jazyk absolútne neovládali, postačili na dorozumievanie ruky. Tak vznikli rôzne komické situácie, na ktoré budú s radosťou všetci pracovníci, i samotní dobrovoľníci s úsmevov spomínať. Ich pracovná náplň bola rôzna. Angela sprevádzala zahraničných návštevníkov, pomáhala pri ručných prácach a zaoberala sa aj štúdiom objektov. Mathew sa venoval pomoci pri údržbe areálu, kosil trávu, rúbal drevo, zabezpečoval čistotu okolia a Marco spoznával čo všetko skanzen a železnička v sebe skrýva,“ hovorí Jancová.
Mathewa očarila nielen kuchyňa, tiež ženy
Po prvýkrát sa traja dobrovoľníci stretli s kuchyňou našich starých materí, ochutnali kapustniaky, ktoré im zo všetkého chutili najviac. Podľa Jancovej ich potešilo, že sa môžu priučiť niektorým remeslám a prácam ako napríklad výrobe šindľov, pleteniu košíkov či strihaniu oviec. Marco by bol veľmi spokojný, keby sa aj Taliansko inšpirovalo našou krajinou, pretože podľa jeho slov nikde neprezentujú, ako žili ich predkovia. Očarujúcou bola pre nich príroda a pre Mathewa aj ženy, nečudo, veď Slovenky patria medzi najkrajšie na svete.
„Netradičnou sa im zdala hlavne pomalá doprava, a to aj napriek tomu, že napríklad v Taliansku majú rovnaké obmedzenia ale nikto ich nedodržiava. Mathew sa snažil učiť slovenčinu, no zdala sa mu až moc priťažká, nakoľko sa na francúzštinu vôbec nepodobá. Jeho pôsobenie sa skanzene a železničke už skončilo. Ak by mal však ešte niekedy rovnakú možnosť, neváhal by a svojich nových kolegov by prišiel určite navštíviť. Ak sa rozhodnete navštíviť tieto vysunuté expozície Kysuckého múzea v Čadci, všimnite si informačné tabule v cudzích jazykoch na objektoch. Ide o dielo našich troch dobrovoľníkov,“ dodala Jancová.
