V Rakovej by napríklad mali vybudovať lodné zdvíhadlo, v Čiernom zasa vodnú nádrž pre doplňovanie vodného kanála.
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Predstavitelia Kysuckého Nového Mesta ale aj ďalších miest a obcí, ktorých sa projekt Vážskej vodnej cesty bytostne dotýka, sú presvedčení o tom, že sa robil „od stola", v centrálnych orgánoch, bez možnosti pripomienkovania.
Začiatok výstavby závisí od finančných prostriedkov
„Do roku 2011 bola výstavba vodných ciest v kompetencii ministerstva životného prostredia. Nevieme sa vyjadriť či pri prerokovaní zámeru výstavby Vážskej vodnej cesty bolo alebo nebolo účastníkom aj Kysucké Nové Mesto. Podľa našich skúseností sa však pri plánovaní takýchto projektov musia osloviť všetky dotknuté subjekty. Trasy vodných ciest sú súčasťou platnej územnoplánovacej dokumentácie, ktorú by mali pri plánovaní stavebnej činnosti v dotknutých územiach rešpektovať,“ informoval hovorca ministerstva dopravy Martin Krajčovič.
Ako ďalej povedal, začatie výstavby vodnej cesty závisí od finančných prostriedkov. Pri posudzovaní konkrétneho variantu projektu budú opätovne účastníkom všetky dotknuté subjekty, teda aj Kysucké Nové Mesto.
„Koncepciu výstavby vodných ciest rieši a gestoruje ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstvo životného prostredia sa k týmto zámerom vyjadruje len z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie a z hľadiska ich udržiavania.
Naše ministerstvo aktuálne nedisponuje presnými údajmi o trasovaní Vážskej vodnej cesty. To sa koncepčne rieši už v územných plánoch vyšších územných celkov, v tomto prípade VÚC Žilina,“ povedala hovorkyňa ministerstva životného prostredia Beatrice Hudáková.
Požiadali o pomoc aj žilinskú VUC-ku
V Kysuckom Novom Meste práve pre plánované trasovanie nemôžu začať plánovanú bytovú výstavbu, hrozí aj búranie časti mesta. Primátor Ján Hartel požiadal kompetentné orgány prehodnotiť zámer z hospodárskeho hľadiska, tiež dopadu na životné prostredie. O pomoc požiadal aj žilinskú VÚC-ku.
Žilinský samosprávny kraj je v zmysle platnej legislatívy povinný v Územnom pláne veľkého územného celku Žilinského kraja chrániť územnú rezervu pre výstavbu Vážskej vodnej cesty v celom jej koridore v rámci ŽSK. Ako povedala hovorkyňa ŽSK vodná cesta je po ústie rieky Kysuca do Váhu vyhlásená ako verejnoprospešná stavba.
„Viackrát sme oslovili ministerstvo dopravy so žiadosťou prehodnotiť územnú rezervu pre vodnú cestu. V súčasnosti sa uskutočnili rokovania s dotknutými subjektami s cieľom spoločného vysporiadania sa s trasovaním vodnej cesty v území Kysúc. Následne bude ŽSK a dotknuté subjekty žiadať riešenie nového koridoru, ktorý bude zohľadňovať existujúce i navrhované rozvojové a investičné aktivity v dotknutom území,“ dodala Kulaviaková.
Starostovia miest a obcí si nevedia vysvetliť, ako mohol niekto do takého úzkeho údolia rieky Kysuca plánovať vedľa seba diaľnicu, cestu I. triedy, rýchlostnú železnicu a ešte mimo koryta Kysuce plavebný kanál. Pritom odignorovať jestvujúcu zástavbu, životné podmienky pre ľudí v regióne či prietokové pomery v rieke Kysuca počas letných mesiacov.
„Myšlienka Vážskej vodnej cesty je v podmienkach Kysúc veľmi ťažko realizovateľná, aj keď sa nášho mesta dotkne len okrajovo, vzhľadom na to, že je plánovaná vo veľkej časti katastra v súčasnom koryte rieky Kysuca. Napriek malému rozsahu zmeny trasy toku Kysuce by bránilo ďalšiemu rozvoju mesta, nakoľko to leží v úzkom údolí rieky a rozšírením toku by sa využiteľnosť tohto úzkeho pásu medzi dvoma pohoriami ešte zúžilo. Už teraz má Krásno problém s pozemkami pre rozširovanie individuálnej bytovej výstavby ako aj infraštruktúry a služieb,“ povedal primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.
Vážska vodná cesta by podľa slov hovorkyne Silvie Cisárikovej zásadným spôsobom rozvoj mesta Čadca neobmedzila, nakoľko toto územie križuje prevažne v tuneli.
„Aj napriek tomu pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie Veľkého územného celku ŽSK v rokoch 1997-1998, mesto nesúhlasilo so zámerom výstavby plavebného kanála, ktorý má spojiť Váh s Odrou, respektíve nesúhlasilo s jeho zapracovaním do územného plánu. Mesto je ochotné pridať sa k iniciatíve ostatných miest a obcí, ktoré chcú zámer vodnej cesty otvoriť a prehodnotiť,“ informovala Cisáriková.
V Rakovej bude lodné zdvíhadlo
Z projektu vodnej cesty vyplýva, že prepojenie Váhu a Odry v úseku Žilina - Bohumín sa dosiahne vybudovaním viacerých stavieb na tokoch spájaných riek a ich prítokoch.
K týmto stavbám bude patriť plavebná komora Budatín, prieplav Budatín - Rudinka, plavebná komora v Rudinke, prieplav Rudinka - Kysucké Nové Mesto, plavebná komora v Kysuckom Novom Meste, prieplav Kysucké Nové Mesto - Kysucký Lieskovec, plavebná komora Kysucký Lieskovec, prieplav Kysucký Lieskovec - Krásno, plavebná komora Krásno, prieplav Krásno - Čadca, plavebná komora Čadca, prieplav Čadca - Raková, lodné zdvíhadlo Raková, prieplav Raková - Dejúvky, lodné zdvíhadlo Dejúvky a plavebný tunel Jablunkov.
Plánujú lode s nosnosťou 1600 ton
Na tieto stavby nadväzuje ďalších 16 stavieb (prieplavy, plavebné komory a lodné zdvíhadlo) na území Česka a 9 stavieb na území Poľska, ktorými sa dosiahne prepojenie Vážskej vodnej cesty na Oderskú vodnú cestu. Minimálna podjazdná výška mostov bude 5,25 metra, rozmery plavebných komôr 12 x 110 m, čo vytvorí podmienky, že prieplavom budú môcť plávať lode s nosnosťou 1600 - 1800 ton s ponorom 2,5 m, maximálnou šírkou 11,4 metra a dĺžkou 107 metrov.
