nich odtrhnúť.
NOVÁ BYSTRICA. Tridsaťdeväťročný Peter Kulas z Novej Bystrice má naozaj zaujímavého koníčka. Pestovanie mäsožravých rastlín. V nevyužitej časti školského skleníka ich má už viac ako päťdesiat druhov, a verí, že ďalšie ešte pribudnú. „Na svete je zhruba šesťsto druhov, takže mi ešte chýba viac ako päťsto," smeje sa Novobystričan. Pre svoje „kvetinky" je viac ako zanietený. Trávi s nimi veľa voľného času. Zdokonaľuje im ochladzovaciu či ohrievaciu techniku, bez ktorej by v našich klimatických podmienkach nevydržali, obstriháva vysušené časti a množí ich ďalšie hybridy. „Keď vás takáto záľuba chytí za srdce, už vás nepustí," hovorí.
Začal s mucholapkou podivnou
Svojim rastlinkám sa snaží dať čo najlepšie podmienky. Je to o to ťažšie, že niektoré si vyžadujú chladnejšiu pôdu, iné majú radi viac teplo. „V pôde sú rúry, ktorými regulujem jej teplotu. Nie je to nič zložité, nepoužívam žiadnu náročnú techniku, a ako vidíte, rastliny si ju ani nevyžadujú," pokračuje v zaujímavom rozprávaní. A naozaj - heliamphory, bromelie, mucholapky podivné i ostatné kvetiny s čudesnými názvami i výzorom rastú ostošesť. Časť skleníka sa podobá na krajinu mäsožravých rastlín. Sú všade okolo vás i nad vami.
„Tak, ako väčšina z pestovateľov, aj ja som začal práve mucholapkou podivnou. Keď sa mi podarilo udržať ju pri živote, postupne pribúdali ďalšie a ďalšie rastlinky," vysvetľuje vyučený strojár, pracujúci v Čechách v stavebníctve. „Určite si myslíte, že murár či strojník majú od takejto záľuby na míle ďaleko. Ja som však k niečomu živému inklinoval odmalička. Začal som drobnými zvieratkami, rybičkami až som skončil pri mäsožravkách," hovorí. Práve na týždňovkách v Čechách „pričuchol" k svojmu súčasnému koníčkovi. „Je tam oveľa viac pestovateľov i literatúry na túto tému, z Čiech som odoberal aj časopis venovaný práve tejto problematike."
Peter Kulas má doma všetku dostupnú literatúru o pestovaní a množení mäsožravých rastlín. Veľa informácii získal aj na internete, či od pestovateľov, s ktorými je v stálom kontakte. Posúvajú si navzájom skúsenosti, hovoria o problémoch i postrehoch pestovania.
„Každá z rastliniek je veľmi vzácna. Veď niektorej trvá aj päť a viac rokov kým vyrastie do svojej výšky. Ročnú rastlinku ledva vidieť od zeme. Chce to veľkú trpezlivosť, tá sa vám však vyplatí," radí pestovateľ. Pokračuje, že kto by sa chcel venovať pestovaniu mäsožravých rastlín, mal by si ich zaobstarať od pestovateľa, nie zo supermarketov. Tie z obchodov sú väčšinou slabé, často vyhynú.
Naháňajú hrôzu? Keď sa s nimi skamarátite, neviete sa od nich odtrhnúť. Sú nielen zaujímavé, ale aj krásne. FOTO: AUTORKA
Každá z rastliniek je vzácna
Každá z rastliniek je podľa neho iná, jedinečná. Jedna loví hmyz na listy, iná do kalichov, ďalšia do podzemných pastičiek. „Je fascinujúce, ako to tieto rastliny majú všetko premyslené. Akým spôsobom si zadovažujú potravu...," pokračuje so zanietením. Hovorí, že on sám sa im o túto časť starostlivosti nestará. „Hmyz si chytajú samé. A ide im to skvelo."
Keď sa kysuckého pestovateľa opýtame na najvzácnejšiu mäsožravú rastlinu, ktorá rastie v jeho skleníku, nachvíľu sa zamyslí. „Určite je to cephalatus follicularis, ktorý rastie len na jednom mieste na svete a aj to v ohraničenej päťdesiat krát pätnásť kilometrovej oblasti v Austrálii. A ešte heliamphory. Tie sú veľmi vzácne kvôli tomu, že rastú v stolových horách, ktoré sú len veľmi ťažko dostupné," dodal Kysučan.
Po roku od sadby rastlinky ledva vidieť od zeme. FOTO: AUTORKA
