alo legendárne kráľovstvo Šambala (zdroj šťastia) nachádzať, je dnešný Kašmír, oblasť, v ktorej sa mala odohrať biblická potopa.
Doposiaľ najúspešnejšou knihou kysuckého rodáka , spisovateľa Jozefa Banáša, je Kód 9. Ohlasy na ňu sú v drvivej väčšine nadšené, ale niektoré katolícke kruhy ju kategoricky odmietajú. Na budúci rok chce napísať jeho pokračovanie pod názvom Kód 1. Hlavný hrdina Michal hľadá Ježišove stopy, tentokrát v Kašmíre. Spisovateľ sa z týchto končín vrátil len nedávno.
„Podľa legiend by v kašmírskych údoliach mali byť pochovaní Ježiš, jeho matka Mária, Mojžiš aj Noe,“ hovorí Banáš.
Ide o najnebezpečnejšiu oblasť sveta
V dôsledku neustálych konfliktov medzi Indiou a Pakistanom je dnes Kašmír jednou z najnebezpečnejších oblastí sveta. Od roku 1947, keď si sa obrovské územie britskej Indie rozdelili medzi sebou India a Pakistan, panuje v Kašmíre napätie, ktoré sa občas premení na skutočnú vojnu.
Hoci deväťdesiat percent obyvateľov spolkového štátu Jammú a Kašmír tvoria moslimovia, rozhodol sa v roku 1947 indický maharadža pripojiť oblasť k Indii, čo malo za následok okamžitý nástup pakistanskej armády do Kašmíru.
Dillí sem vyslalo svoju armádu a začali prudké boje ktoré s rôznou intenzitou prepukávajú dodnes. O rok stanovila OSN demarkačnú líniu, čím sa Kašmír rozdelil medzi Pakistan a Indiu a na dôvažok si časť kašmírskeho Ladakhu privlastnila Čína. Kašmír tak ostáva najdlhšie nevyriešeným konfliktom modernej doby, ktorý sa v rokoch 1965 a 1971 premenil na vojnový konflikt.
Letné hlavné mesto Kašmíru Šrínagar sa stal mestom ozbrojených zrážok, ktoré vyvolávajú najmä militantní moslimovia, ktorí sem prichádzajú z Pakistanu a podporujú domácich moslimov, ktorí požadujú pripojenie Kašmíru k Pakistanu. Na jar 1999 prepukol konflikt opäť a svet sa zmietal v strachu či niektorá zo zúčastnených strán nepoužije atómovú zbraň.
„V čase keď oblasť pred krátkym časom navštívila naša expedícia, vládol pokoj a tak sme si mohli vychutnať krásu tejto výnimočnej krajiny,“ hovorí spisovateľ.
S črevami, žlčníkom či pankreasom problémy nemajú
India je najľudnatejšia krajina na svete, ktorá už údajne v počte obyvateľov predbehla Čínu, a preto nie je možné, aby sa viac ako 1,2 miliardy ľudí živilo mäsovou stravou. Na vypestovanie kila mäsa minieme asi desať kíl obilia. Indovia sú, našťastie vo veľkej väčšine vegetariáni a aj vďaka tomu je tam výskyt chorôb ako rakovina, srdcovo- cievne ochorenia, či naše „bežné“ problémy s črevami, žlčníkmi či pankreasom, takmer neznáme...
„Keďže sám sa ako kresťan snažím dodržiavať prikázanie – nezabiješ, vegetariánska strava mi veľmi vyhovuje. V Kašmíre podobne ako v celej Indii prevažujú jedlá korenisté, štipľavé, korenie chili je takmer vo všetkom. Rovnako sa korení masalou, ktorá je vlastne zmesou korenia, kurkumou, cesnakom, čiernym korením, kardamonom, zázvorom, koriandrom. Jedli sme veľa ryže. Tiež chlebové placky čapáty - je to vlastne celozrnný chlieb v tvare placiek. Mimoriadne mi chutili cesnakové placky „nan“, k tomu rôzne zeleninové omáčky – fazuľová, rajčinová, špenátová, hrášková, cícerová, karfiol s jogurtom, dusený baklažán, zemiakové placky. Chlieb v našom ponímaní nepoznajú. Na varenie a smaženie používajú prečistené maslo ghí. Vynikajúci bol dezert halva, pripravený z opraženej krupice, masla a cukru. Islám zakazuje požívanie alkoholu a hinduisti alkoholu rovnako neholdujú. Bol som v Indii už po druhýkrát a videl som jediného podnapitého, aj to bol Slovák,“ hovorí cestovateľ.
Našiel stopy po kresťanoch i židoch
Najväčším prekvapením a zároveň zážitkom bolo preň množstvo stôp po kresťanoch a židoch, z ktorých sa dá usudzovať na silné prepojenie kresťanstva a budhizmu, respektíve hinduizmu už v Kristových časoch. „Nepríjemným poznaním bolo, že my kresťania sme omnoho materiálnejšie založení ako budhisti a hinduisti. To ale nebola novinka,“ vraví.
Problémom bolo dýchanie vo výškach okolo 3500 metrov, kde je asi o tretinu menej kyslíka, čím srdce pracuje intenzívnejšie: „Zvyčajne mám pulz v pokoji okolo 58 – 62 úderov, vo výškach som mal okolo 80 až sto... „
V Indii, rovnako ako v celom oriente sa život odohráva na bazároch, ktoré sú nielen miestom obchodovania, ale aj výmeny informácií, hier a bežnej susedskej komunikácie.
„Všetko, čo som v Kašmíre videl a poznal, popíšem v románe Kód 1, ktorý vyjde o rok na jeseň,“ prezrádza.
