ôžeme ísť k urnám skôr, nemusíme čakať do dvadsiatky,“ smejú sa.
TURZOVKA. Pád vlády, euroval, predčasné voľby – tieto témy rozoberali minulý týždeň aj obyvatelia Kysúc. „Ak nám tá budúca vláda zvýši dôchodky, nech sa mení aj každý rok,“ vraví 71-ročná Anna H. z Čadce. Mnohí hovoria o tom, že takýto koniec čakali, keďže každý ťahal za iný koniec povrazu. Dodávajú, že nielen euroval „zožerie“ peniaze, ale aj predčasné voľby, ktoré isto nebudú lacné. „Otázne je, či budú mať význam a čo prinesú. Myslím si, že nie je správne, keď sa napríklad na postoch ministrov stále robia zmeny. Jeden niečo začne, už to nedokončí, lebo ho vymenia. Ktovie, ako to dopadne napríklad s rýchlostnými cestami a diaľnicami na Kysuciach. Už boli dohodnuté nejaké termíny, nevedno, ako to bude, keď sa náhodou zmení minister,“ myslí si 65-ročný Jozef K. z Kysuckého Nového Mesta.
„Žiadna polievka sa neje taká horúca“...
„Vládna kríza, rovnako ako aj tá ekonomická, ktorú samosprávy prežívajú podobne ako ostatná spoločnosť už tretí rok, určite nikomu nezlepší aktuálnu situáciu, iba ak tú makropolitickú. Všetci sa predbiehajú v hodnoteniach a prognózach, no ako sa hovorí, „žiadna polievka sa neje taká horúca ako sa varí...“. Treba vyčkať (pravdaže nie so založenými rukami), ako sa bude situácia ďalej vyvíjať. Dnes nevieme predpokladať, ktoré z už dohodnutých ekonomických opatrení doterajšej vlády (štátny rozpočet, mix daní ako základ pre zmenu financovania samospráv, odvodová reforma a podobne) je v súčasnej situácii aktuálne. To určite znamená pre samosprávy riziko a neistotu pri tvorbe vlastných rozpočtov a rozvojových plánov v nasledujúcom období,“ hovorí zástupca primátora Turzovky Kamil Kobolka.
Mestá, obce a ich obyvatelia, ako vraví, majú svoj život, svoje problémy, ktoré treba dennodenne riešiť: „A to bez toho, aby sme sa vyhovárali na „vládne krízy“. Dôležité pri každej vláde je však to, aby so samosprávou počítala ako s rovnocenným partnerom, pretože len spoločným dialógom môžeme docieliť progres v rámci Slovenska a jeho obyvateľov.“
Obce a mestá budú mať problém s rozpočtami
Svoj názor na súčasnú situáciu má aj primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa. Hovorí, že vládna kríza a dohoda o predčasných voľbách môže mať na obce dopad v tom zmysle, že sa nemusí prijať štátny rozpočet a tým pádom by ich financovali podľa starého rozpočtu každý mesiac. Bolo by teda zložitejšie vypracovať mestský rozpočet na budúci rok. „Vládna kríza však môže mať aj kladný dopad, je totiž možné, že parlament neschváli zmenu financovania miest a obcí takzvaným mixom daní, ktorý by negatívne dopadol na rozpočty obcí a miest," vysvetľuje. Ak by podľa neho schválili zmenu financovania z podielových daní na mix daní, mestský rozpočet by to značne oklieštilo a obyvatelia by to mohli pocítiť pri zimnej údržbe, vypínaní verejného osvetlenia. Mohlo by dôjsť k tomu, že by sa nevykurovali školské a iné verejné budovy.
„Pri rokovaní o ďalšom financovaní obcí a miest bolo zreteľné, že vo vládnej koalícii je nezhoda vo viacerých legislatívnych návrhoch a terajšie riešenie vládnej krízy môže byť východiskom zo sporov, ktoré vo vládnej koalícií dlhodobejšie trvali," konštatuje Grapa. Dodáva, že predčasné voľby môžu byť aj východiskom pre niektoré strany, ktoré by boli prichádzali o podporu svojich voličov, pretože veľa problémov nevedeli riešiť a začali sa hromadiť v rámci koalície, bez toho aby mali schopnosť ich perspektívne vyriešiť.
Aj podľa starostu Zborova nad Bystricou Juraja Hlavatého sa môže kríza vo vláde dotknúť ich obce tým, že nebude schválený štátny rozpočet pre rok 2012 a to znamená, že nebudú vedieť nastaviť svoj rozpočet a pôjdu podľa provizória.
„Nerád by som komentoval vzťahy vo vládnej koalícii, to si musia strany vyriešiť samé. Sme členmi Európskej únie i eurozóny a môj názor je, že predstavitelia štátu sa majú správať ako európski štátnici," povedal Hlavatý.
Veci sa riešia, až keď tečie do topánok
Celá vládna kríza podľa niektorých Kysučanov skončila na tom, že mnoho z nich ani netuší, alebo vie len málo o eurovale. „Počuť o ňom z každej strany, ale ak by som mala niekomu povedať, čo to vlastne je, netuším. Hovorí sa o pomoci Grékom, alebo také niečo, nie?," pýta sa sedemdesiatpäťročná Alžbeta V. z Krásna nad Kysucou.
Päťdesiatdvaročný Vladislav H. z Lodna má na euroval vlastný názor. Euroval je, ako hovorí, jeden z produktov súčasnej krízy vo svete. „S jeho myšlienkou prišli predstavitelia Európskej únie a má vraj slúžiť na záchranu niektorých európskych krajín, ktoré si žili dlhú dobu nad vlastné pomery, pred celkovým krachom. Pritom ide, ako sme vždy počúvali, o vyspelé štáty Európy! Pri hospodárení Európskej únie mi akosi chýba slovo prevencia, to je predchádzanie nežiaducim javom. Až keď tečie do topánok, až vtedy sa začína niečo robiť...," vysvetľuje. Pokračuje však, že na druhej strane, ak patríme do nejakej rodiny, mali by sme sa správať ako jej riadni členovia. Teda nemali by sme trucovať a všelijako sa vykrúcať. „Ale na to má asi každý svoj názor. Podobné je to s koncom vlády súčasnej koalície a s predčasnými voľbami. Nevidíme, čo sa tam hore robí, môžeme len tušiť. To, že krajina istý čas dokáže existovať aj bez vlády, nám ukázali napríklad bratia Česi. To však záleží od ekonomických podmienok tej-ktorej krajiny. Česi si ekonomiku vybudovali v deväťdesiatych rokoch uplynulého storočia, kým my sme vtedy kráčali po celkom iných cestách-necestách," dodal Vladislav.
