ČADCA. Kysuckí starostovia a primátori budú mať opäť starosť navyše. Čo s túlavými zvieratami. Podľa nového zákona ich musia umiestniť v novej rodine alebo v útulku. Zo zákona vyplýva aj to, že spoločenské zviera môže utratiť len veterinár.
„Sloboda zvierat si uvedomuje, že obce často zápasia s finančnými problémami, preto sa im snažíme podať pomocnú ruku a navrhnúť vhodné riešenia. Obec si môže napríklad pripraviť jeden, alebo viac kotercov, v ktorých by mohli dočasne tieto zvieratá žiť. Starosta by mal vedieť, či sa mu v obci objaví len raz začas nejaký túlavý pes, v tom prípade by stačilo mať 1- 2 koterce, ak je ich viac, treba mať pripravených aj viac kotercov. Ak je pes pokojný a neútočí, treba ho nalákať dovnútra, až potom zavolať napríklad inšpektora Slobody zvierat. My sa pokúsime pomôcť s prevozom psa do najbližšieho útulku, ktorý je buď naším regionálnym centrom, alebo s nami spolupracuje,“ informuje Mária Sliacka, inšpektorka Slobody zvierat.
„Už teraz je na Slovensku platná legislatíva, podľa ktorej sú mestá a obce povinné na svojom katastrálnom území zabezpečovať odchyt túlavých, zabehnutých a opustených zvierat. Túto povinnosť zabezpečuje mesto prostredníctvom fyzickej, alebo právnickej osoby, ktorá ma na vykonávanie takejto činnosti príslušné oprávnenia. V prípadoch, kedy opustené či túlavé zviera ohrozuje zdravie, život obyvateľov mesta, alebo jeho návštevníkov, rieši to prostredníctvom svojho poriadkového útvaru, teda mestskej polície. „Na miesto v takom prípade privoláme aj veterinárneho lekára,“ vysvetľuje náčelník Mestskej polície v Čadci František Linet.
V Turzovke využívajú aj šarhov
Mesto Turzovka riešilo takýto problém v minulosti už niekoľkokrát, ale vždy prostredníctvom šarhov – licencovaných osôb – najčastejšie v spolupráci s mestom Žilina. „Aj v súčasnosti máme uzatvorenú zmluvu v súvislosti s odchytom psov a mačiek s útulkom v Korni. V zmluve sme vymedzili vzájomné povinnosti a práva, a to najmä v súvislosti s nevyhnutnými činnosťami po samotnom odchyte. Ide napríklad o veterinárnu starostlivosť, očkovanie, odčervenie, identifikáciu zvieraťa čipovanie, stravu počas dočasnej opatery, prípadne kastráciu. Alebo nutnú eutanáziu v prípade chorých, vážne zranených zvierat. Tú vykonáva zásadne zmluvný veterinárny lekár,“ informuje zástupca primátora Kamil Kobolka. V rozpočte mesta majú na tieto účely vyčlenené prostriedky. „Našťastie sa výskyt túlavých psov a mačiek v našom meste, ktorý treba riešiť odchytom, pohybuje ročne „len“ v niekoľkých kusoch,“ dodáva. S útulkom v Korni spolupracujú podľa informácie starostov aj obce Raková a Zákopčie. Takisto Kysucké Nové Mesto s ním rieši umiestnenie túlavých či nechcených zvierat. Zvieratá odchytáva mestská polícia, ktorá ich dočasne umiestňuje v koterci, ktorý pre tieto účely vybudovali v priestoroch Údržby mesta KNM.
„Aj my spolupracujeme so zariadením v Korni, kde nám za poplatok odoberajú tieto odchytené zvieratá.
Už v súčasnosti je finančne náročné zabezpečiť umiestnenie a stravu pre tieto zvieratá ako i odchyt. Je to jedna z viac ako 4-tisíc kompetencií, ktoré obce zabezpečujú a nie je dostatočne krytá financiami ktoré štát v rámci fiškálnej decentralizácie uhrádza obciam,“ hovorí primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.
Obce môžu ušetriť na financiách
„Jedným z riešení problému s odchytom túlavých či nechcených zvierat je napríklad spojenie viacerých obcí, ktoré v jednej tzv. spádovej budú mať umiestnené koterce, psy budú potom ponúkané cez internet na adopciu, prípadne sa im s takouto adopciou pokúsime pomôcť my.
Je na každom starostovi, aby si zvážil, ktorá alternatíva je pre obec tá najvýhodnejšia, no pre jednu sa rozhodnúť bude musieť, ak nechce konať protizákonne. Mali by si uvedomiť, že jediným spôsobom, ako zabrániť nežiaducemu rozmnožovaniu, je sterilizácia súk a psov,“ dodáva Sliacka.
„Považujem to opäť za neuvážené zaťažovanie obcí, už i tak dosť napätého obecného rozpočtu. V dnešnej dobe, kedy sme svedkami stále sľubovaných a dodnes neuskutočnených reforiem v takmer nefungujúcom zdravotníctve či v školstve, keď chýbajú knihy na školách, sa venuje prehnaná pozornosť psom, mačkám a rôznym štvornohým miláčikom v podobe hotelov, sanatórií atď. Nechcem uraziť žiadneho milovníka zvierat, ale myslím si, že tu je akosi opomenutá predovšetkým povinnosť majiteľa,“ hovorí starosta Vysokej nad Kysucou Anton Varecha. Podľa neho by práve na majiteľov zvierat mal zákon pamätať.
„Rodičia kúpia dieťaťu na Vianoce šteniatko, ktoré potom častokrát ako nechcené pobehuje už na Veľkú noc po dedine či meste. A obec či mesto sa musí postarať o jeho odchyt,“ hovorí. Obciam, ako prízvukuje „prischne“ tak ďalšia z množstva nechcených kompetencií, na ktorú nedostanú ani cent: „Obávam sa, že ak raz budeme musieť chytať aj uletené papagáje alebo andulky bude musieť obec postaviť voliéru.“
Dodáva aj príhodu, keď ako zamestnanec obce spoločne s pracovníkom slobody zvierat išiel ku chovateľovi koňa do kopaničiarskej osady. „Išlo o chudobného starčeka, pre ktorého bol vychudnutý kôň všetkým. Jeho neprajník ho však udal, že ho málo kŕmi. Pracovník Slobody zvierat ho takmer „zabil“ výrokom: „Tak dedo, koníka vám zoberieme!“ V tom sa obrátil na mňa a opýtal sa: „Máte ho kde umiestniť?“. Ja som mu povedal iba toľko: „Koňa mu chcem zobrať ja alebo vy?“ Úsmev deda „od ucha k uchu“ znamenal, že pochopil, že koník mu ostane.“
