Obidvaja sú už štyridsiatnici. Nebyť pomoci ich sestry a ľudí v dedine, ktovie, akoby skončili.
KORŇA. Štyridsaťštyriročný František a o jeho štyri roky mladšia sestra Eva boli až do 4. júna tohto roka pod ochranou svojej mamy. Obidvaja sú ťažko mentálne postihnutí, František je dokonca analfabet – nevie písať ani čítať.
Na účet dostávajú invalidný dôchodok, ktorý až do osudného dňa spravovala ich mama, ktorá sa o nich s láskou starala. Zlom nastal, keď vo veku 66 rokov zomrela. Napriek štyridsiatke na krku možno o obidvoch hovoriť ako o skutočných sirotách. Zostali bez opatrovníčky a akýchkoľvek príjmov.
Peniaze chodili na účet, nikto ich nemohol vybrať
Peniaze im na účet prichádzali, no nikto nemohol s nimi disponovať.
„Obrátili sme sa na súd, aby stanovil opatrovníka. Buď obec, alebo ich sestru Natašu, ktorá sa im po smrti matky snažila pomôcť. Sama má však invalidného manžela, je bez zamestnania a tak peňazí v rodine nazvyš nie je. Súrodenci však potrebovali jesť, platiť elektrinu a zabezpečiť si dôležité veci pre život, no zostali bez akýchkoľvek príjmov. Aj preto sme sa im snažili pomôcť,“ opisuje ich peripetie starosta obce Jozef Kontrík.
Okresný súd v Čadci opatrovníka nestanovil, najskôr muselo u notárky prebehnúť dedičské konanie. Súrodenci sa doposiaľ k svojim peniazom nedostali. Konanie sa skončilo s tým, že poručiteľka zanechala majetok nepatrnej hodnoty. Aj keď súd by už s určením poručníctva po tomto „úkone“ problém mať nemal, trvalo takmer pol roka, kým budú môcť postihnutí súrodenci použiť svoje vlastné peniaze z účtu.
V obchode im dávali na „sekeru“
Medzitým ich domácnosť odpojili od elektriny a v dedine niet takmer obchodu, kde by nemali požičané peniaze.
„Viacerým obchodníkom sa ich uľútilo, nemali si za čo kúpiť chlieb ani ďalšie potraviny. Doposiaľ nie je zaplatená ani faktúra v pohrebníctve za pohreb ich matky. Niektoré služby, napríklad prevoz nebohej, zaplatila z vlastného obec. Veríme, že ich trápeniu už bude koniec, aj keď podľa môjho názoru to nemuselo trvať tak dlho,“ hovorí starosta.
O súrodencov sa bude starať ich sestra, ktorá im takisto takmer pol roka pomáhala ako mohla. Viac jej nedovolili jej sociálne pomery.
S otázkou, či sa proces opatrovníctva nedal urýchliť sme sa obrátili na ministerstvo spravodlivosti. „Nie je možné vyjadriť sa ku konkrétnemu prípadu, keďže ministerstvo nemá k dispozícii daný spis a všetky potrebné informácie. Vo všeobecnosti platí, že v prípade, ak súdom ustanovený opatrovník zomrie, musí ten ustanoviť iného opatrovníka. Podľa Občianskeho súdneho poriadku má súd rozhodnúť o opatrovníctve bez zbytočného odkladu,“ informoval hovorca ministerstva Peter Bubla.
