ČADCA. Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784. Ten však nechcel zaviesť zmenu času, išlo mu o to, aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý vážny návrh na jeho zavedenie urobil londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).
Od roku 1996 je o mesiac dlhší
Letný čas sa prvýkrát začal praktizovať v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách. Boli medzi nimi Švédsko, (ktoré skončilo ten istý rok), neskôr Nemecko a Rakúsko - Uhorsko (v ktorých sa uplatňoval do roku 1918). Veľká Británia ho zaviedla v roku 1916, v Rusku to bolo o rok neskôr. V niektorých rokoch si Rusi posúvali hodinové ručičky až o 3 hodiny, čiže sa to už ani nedalo nazvať letným časom. Rusko sa však bude už riadiť len letným časom a neprejde v poslednú októbrovú nedeľu na zimný, tak ako to robilo doteraz každý rok od roku 1981. Rozhodol o tom prezident Dmitrij Medvedev. Spojené štáty americké letný čas zaviedli spolu s časovými pásmami v roku 1918. Na území Československa fungoval s prestávkami už v 40-tych rokoch. Každý rok ho však začali praktizovať až v roku 1979. Po niekoľkých rokoch sa ustálilo pravidlo, že sa začína posledný marcový víkend (v noci zo soboty na nedeľu) a končí posledný septembrový víkend. Od roku 1996 je o jeden mesiac dlhší -trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný čas je platný dlhšiu dobu počas roka ako pásmový.
V tropickom pásme by nemal význam
Letný čas sa používa najmä v miernom pásme, v tropickom, kde je dĺžka dňa v lete takmer rovnaká ako dĺžka dňa v zime, by to nemalo význam. Rovnako to platí aj o polárnych oblastiach, kde noc trvá pol roka. Letný čas sa používa vo všetkých štátoch Európy s niekoľkými výnimkami. Niektoré krajiny chcú dokonca prejsť na celoročný letný čas (napríklad Rusko), čo by znamenalo natrvalo prijať pásmo SEČ a zjednotiť sa tak s celou Európou. Letný čas má mnohé klady aj zápory. Najväčším argumentom pre bolo väčšie využitie slnečného svetla a menšia spotreba energie. Medzi nevýhody patrí napríklad chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody, ale aj zdravotné problémy niektorých ľudí.
