STAŠKOV. Rodný dom herca Jozefa Kronera 19. novembra slávnostne otvoria. Stane sa tak aj vďaka zanietenosti firiem a miestnych ľudí, ktorí pomáhali pri rekonštrukcii, často bez nároku na odmenu. V interiéri nechýbajú dobové svietidlá či vypínače, inštalujú tam aj osobné veci Jozefa Kronera vrátane slávnych ocenení. Atmosféru umocňuje studňa, ktorú postavili na mieste jej dávnej predchodkyne. Všetky práce sa robili tak, aby sa na domčeku zachovalo čo najviac originálnych prvkov.
Ako informoval starosta obce Ladislav Šimčisko obec vyčlenila vlani na rekonštrukciu 10-tisíc eur, tento rok to bolo 12-tisíc eur, zbierka, s ktorou začali vlani, pomohla čiastkou 10 500 eur. Spolku rodákov Jozefa Kronera v Staškove sa podarilo získať vďaka grantovému programu Šanca pre váš región Nadácie Orange, z ministerstva kultúry, tiež formou priamej dotácie od spomínanej nadácie čiastku 12 500 eur.
Do osobného vlastníctva ho získali vlani
Minulý rok získala obec dom od Železníc SR do osobného vlastníctva po dlhých peripetiách. Kúpno-predajnú zmluvu podpísali jej predstavitelia vlani 19. mája a 1. júna zaplatili za dom aj s pozemkom podľa znaleckého posudku 3 296 eur. Pripravili geometrické plány, aby vyzeral ako predtým, dali vyrobiť krov, nové okná a dvere. Do zimy bol už pod strechou. Tento rok pripravili projektovú dokumentáciu na prístupovú cestu k domu. Pozemok chcú kúpiť od Železníc SR, s ktorými v súčasnosti rokujú.
V dome prespávali bezdomovci
Rodná chalúpka Jozefa Kronera mala dlhé roky ďaleko od ocenenia, ktoré tento slávny herec získal.
Boli na nej vylámané dvere, okná, interiér bol zdevastovaný, záhrada zarastená krovím. Nikto v nej dlhé roky nebýval. Už v deväťdesiatych rokoch sa snažila obec prevziať dom do správy, keďže evidentne chátral. Pri rekonštrukcii Železničnej stanice v Čadci ho opravili. Potom ho pridelila železnica ako nájomný byt istému nájomníkovi z Bratislavy. Užíval ho, ale neobýval. Pustili sa doňho vandali a začali tam prespávať bezdomovci.
Obec požiadala Železnice SR o prenájom, asi po dvoch rokoch im poslali nájomnú zmluvu. Údajne však pýtali tridsaťšesťtisíc korún na rok, čo sa im zdalo neprijateľné, keďže išlo o opravu majetku železníc. Požiadali o zníženie sumy, no nehnuteľnosť medzitým schátrala. Po dlhých peripetiách a rokovaniach sa napokon podarilo dostať dom do vlastníctva obce.
