Vďaka rozdeleniu na regióny a komunity, ktoré majú jasne určené právomoci, veci väčšinou fungovali tak, ako mali. Medzi flámsky hovoriacimi politikmi a francúzsky hovoriacimi Valónmi to však akosi škrípe. A možno sa to trošku prenáša aj medzi ľudí... kupovala som si vstupenku do múzea komiksov vo francúzštine, ale žena mi odpovedala výlučne v angličtine - evidentne to bola Flámka, ktorá odmieta jazyk Valónov - francúzštinu. Cudzinci, ktorí zavítajú do Belgicka však nerobia rozdiel medzi severom a juhom, pre nich to je jedna krajina.
Mala som pocit, akoby som bola v Afrike
Už od svojho vzniku Belgicko poskytlo priestranstvo dvom jazykovo odlišným komunitám – Flámom a Valónom. V roku 1918 vďaka Versaillskej zmluve bol ku krajine pričlenený ešte aj nemecky hovoriaci región na juhovýchode. Tí sa však veľmi rýchlo integrovali do spoločnosti a sú v súčasnosti komunitou, ktorá je jazykovo najlepšie vybavená na spoločné súžitie.
Nahliadnuc do histórie zistíme, že s príchodom priemyselnej revolúcie bol juh krajiny prosperujúcou oblasťou, a tak Valónsko hralo významnú nielen hospodársku, ale aj ekonomickú a politickú rolu: rozvíjalo sa tu hutníctvo, či ťažba uhlia a aby mal kto v baniach robiť, zaznamenala krajina vlnu imigrantov z Talianska a Maroka. Karta moci medzi dvoma regiónmi sa však neskôr obrátila. Významnú pozíciu dosiahlo Flámsko na brehu Severného mora, odkiaľ pochádza napr. belgický spevák Jacques Brel, ktorý paradoxne preslávil frankofónnu pieseň po celom svete. Flámsko je zároveň región flámskych maliarov ako Van Eyck, či Rubens, je to región kedysi významného prístavu a dnes už len mesta turistického úžasu Brugges, či prístavnej veľmoci Antverpy.
Vo svojich dejinách Belgicko prijalo imigrantov z bývalej africkej kolónie Konga. A tak, ako som mala pocit, že v Londýne je veľa Ázijčanov, prechádzajúc bruselskou mestskou časťou Matogne, som mala pocit, že som v Afrike.
Na návšteve v Európskom parlamente. FOTO: ARCHÍV JOLANY KUBIŠOVEJ
Anglické útesy z francúzskeho pobrežia
Vďaka postupnému rozširovaniu EU a vďaka európskemu významu hlavného mesta Brusel tu prišlo žiť aj množstvo Európanov. Imigranti sa v krajine môžu samozrejme vzdelávať, ale pokiaľ sa komunity prisťahovalcov uzavrú do seba, vznikajú „ghetto“ štvrte a vyrastajú deti s filozofiou „help yourself“ (pomôž si ako vieš). Avšak len ten, kto pochopí význam integrácie, to znamená, že sa bude vzdelávať, získa kvalifikáciu a bude sa učiť jazyky krajiny, v ktorej žije, sa môže mať v živote lepšie.
A práve kvôli jazyku som navštívila Belgicko toto leto aj ja. Na frankofónnej univerzite v Bruseli Université Libre de Bruxelles sa každoročne koná letná stáž, ktorú tento rok navštívilo okolo 80 osôb zo všetkých častí sveta od východu na západ. Štipendium od organizácie Wallonie Bruxelles International mi umožnilo porovnávať francúzsku francúzštinu s tou belgickou, švajčiarskou a kanadskou počas prednášok, hodín praktických cvičení a konferencií. Výhodnú pozíciu Belgicka a blízkosť Francúzska, Luxemburska, či Nemecka som si samozrejme počas víkendov nenechala ujsť, a tak som sa pokochala pohľadom na anglické útesy z francúzskeho pobrežia neďaleko Calais, či návštevou európsky významného Luxemburgu.
Keďže som veľa času trávila s francúzsky hovoriacimi Španielkami, dostala som čoraz väčšiu chuť oprášiť si svoje znalosti španielskeho jazyka, čo som si dala ako predsavzatie do ďalšieho školského roka (zatiaľ sa mi darí ho plniť). Učením sa cudzích jazykov sa pred Vami otvára nový svet, ktorý ponúka možnosť porovnávať dobré i zlé, prijať z inojazyčného sveta to správne a žiť si svoj život tolerovaním iných kultúr.
Autor: JOLANA KUBIŠOVÁ
