Zmenu na akciovky stopli, v Čadci aj tak chystajú krízový variant

ČADCA. V Kysuckej nemocnici podalo na začiatku výpoveď 22 lekárov, čo predstavovalo 27 percent z celkového stavu. Jedna lekárka ju medzičasom stiahla. Napriek tomu, že Žilinský samosprávny kraj transformáciu nemocníc pozastavil, tejto nemocnici hrozí, že od decembra zostane bez 21 lekárov. „Zatiaľ nedošlo k dohode, lekári výpovede nesťahujú, v súčasnosti pripravujeme krízový variant,“ informoval nás riaditeľ Kysuckej nemocnice riaditeľ Martin Šenfeld.

Najkritickejšia situácia by nastala na anesteziológii

Situáciu, ktorá môže nastať po realizácii výpovedí vníma riaditeľ ako veľmi vážnu. Najkritickejšia situácia by bola na oddelení anestézie a intenzívnej medicíny, kde by nebolo možné zabezpečiť lekársku starostlivosť. Výpoveď tam podalo sedem lekárov.

Nemocnica zamestnávala ku koncu mája 812 ľudí. Výška záväzkov dosiahla 7 211 000, pričom sa navýšila o ďalší milión eur za kúpu nového CT prístroja. Od januára 2012 mala byť súčasťou novej akciovej spoločnosti Nemocnice Žilinského samosprávneho kraja, a.s. so sídlom v Dolnom Kubíne. Tá mala zastrešovať štyri nemocnice - Kysuckú, Dolnooravskú, Hornooravskú a Liptovskú. K tomu však zatiaľ nedôjde.

„Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) (po)zastavil neželanú transformáciu nemocníc. Tento krok vyplynul z aktuálnej vnútropolitickej situácie na Slovensku. Aj napriek tomu, že Zastupiteľstvo ŽSK ešte v lete transformáciu schválilo, nežiaduci vývoj v zdravotníctve, dôsledkom jeho nedofinancovania si vyžiadal opätovnú pozornosť poslancov žilinského krajského zastupiteľstva,“ informovala hovorkyňa ŽSK Radka Kulaviaková.

S novou vládou budú rokovať o oddlžení krajských nemocníc

Predkladateľom návrhu na zrušenie príslušného uznesenia zastupiteľstva z 27. júna bola skupina 23 poslancov. Väčšina s návrhom súhlasila. Ich rozhodnutím nevzniknú nové akciové spoločnosti, ale ostane zachovaná doterajšia právna subjektivita nemocníc kraja v podobe príspevkových organizácii. O ich ďalšej existencii bude žilinská krajská samospráva rokovať s novou vládou. Zároveň sa tak vytvorí priestor pre dialóg o oddlžení krajských nemocníc.

„Neoddlžením regionálnych krajských nemocníc štát diskriminuje 330 tisíc obyvateľov kraja, ktorí si platia zdravotné poistenie rovnako ako pacienti štátnych nemocníc, ktorých oddlženie vláda už pripravuje,“ povedal Juraj Blanár, predseda ŽSK. Ako podotkli niektorí z poslancov, jedným z dôvodov zrušenia transformácie, sú aj hromadné výpovede lekárov v Žilinskom kraji, ktoré môžu viesť ku kolapsu regionálneho zdravotníctva.

Počet výpovedí lekárov v nemocniciach v pôsobnosti ŽSK presiahol k 30. septembru 52% z celkového počtu. K 2. novembru stiahlo svoju výpoveď iba 16 lekárov. Súčasnou prioritou ŽSK je dialóg s lekármi pre zachovanie dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov štyroch krajských nemocníc.

Kto dá krajským nemocniciam peniaze na zvýšenie platov?

Žilinský samosprávny kraj, ako zriaďovateľ 4 nemocníc a jednej polikliniky, víta zámer vlády zvýšiť mzdy zdravotným sestrám, ktorých práca je pre chod zdravotníckych zariadení nevyhnutná. Nedoriešený podľa názoru ŽSK ale stále zostáva spôsob garantovania takéhoto zvýšenia a najmä neodstránenie rozdielov, ktoré vládnu v mzdovom ohodnotení zdravotných sestier v rôznych verejných nemocniciach, čo súvisí s netransparentným a nevyváženým financovaním prostredníctvom poisťovní.

ŽSK upozorňuje na potrebnosť dofinancovania nemocníc, aby mohli byť v budúcom roku nielen zvýšené mzdy zdravotných sestier, ale aj ich dorovnanie na rovnakú úroveň či už ide o nemocnice v pôsobnosti štátu alebo samosprávneho kraja.

„Plne podporujeme snahu všetkých zdravotníckych pracovníkov, čiže sestier i lekárov, o zlepšenie mzdových podmienok a adekvátne odmeňovanie, čo však nebude možné, ak štát neprehodnotí svoj postoj k verejným nemocniciam, a ak nebude garantovať dostatok financií pre nemocnice, kým nebude zavedený nový spravodlivý systém,“ informoval Blanár.