Brutálny zásah proti bezbranným našiel odozvu v podobe odporu zo strany ostatného obyvateľstva. Do ulíc vyšli davy ľudí. Napokon tento masový odpor prerástol do revolúcie, ktorá nesie názov nežná. Aj preto, lebo sa zaobišla bez krviprelievania.
Revolúcia pred dvadsiatimi dvoma rokmi zvrhla vtedajší totalitný komunistický systém. Bola bojom za slobodu a demokraciu.
Súčasní študenti si nevedia čo je VPN
Na udalosti spred rokov si spomínajú najmä tí skôr narodení. Mladší o nežnej revolúcii vedia len veľmi málo. Keď teraz napríklad robili medzi študentmi škôl anketu, ktoré hnutie sa počas revolúcie sformovalo ako prvé, väčšina odpovedala, že to bolo HZDS, hoci pravdou je, že prvou verejnou platformou na Slovensku bola VPN – Verejnosť proti násiliu. V Čechách to bolo Občianske fórum.
Jedným z hlavných predstaviteľov VPN na Kysuciach bol súčasný spisovateľ a básnik Anton Straka. Vtedy učil na Základnej škole v Krásne nad Kysucou. Ako hovoria bibliografické údaje, Straka bol v šesťdesiatych rokoch minulého storočia zakladateľom dvoch významných kultúrno-spoločenských podujatí Palárikovej Rakovej a vtedajšej Jašíkovej Turzovky. Komunistická moc ho však v časoch normalizácie v sedemdesiatych rokoch najskôr zbavila členstva v KSČ a potom mu úplne zakázala písať, tvoriť. Svoje knižky mohol tak vydať až po roku 1989. Dnes je tiež predsedom žilinskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov.
Keďže Anton Straka bol v tom rušnom období učiteľom, prvou jeho verejnou akciou po vypuknutí revolúcie bolo hlasovanie o Niekoľkých vetách v učiteľskom zbore. Niekoľko viet ako dokument predtým odsúdilo Uznesenie Komunistickej strany Československa. Hlasovanie podporili piati učitelia zo zboru. Nikto totiž nevedel, ako sa situácia vyvinie. „Poznali sme veľmi dobre pomstu komunistov, čoho všetkého sú schopní,“ zamýšľa sa nad obdobím Anton Straka. „November bol už v plnom prúde, ale nikto nevedel, ako sa to môže skončiť. Čo bude nasledovať.“
V kalendári pribudol ďalší štátny sviatok
Ďalšieho súčasného spisovateľa a učiteľa Ladislava Hrubého zastihla revolúcia v Karvinej. Pracoval tam ako stavebný robotník a lešenár s partiou chlapov z Kysúc. Udalosti opísal vo svojej knihe Legendy o samote. „Na revolúciu sme vtedy nepomysleli, ba vôbec sme netušili, čo nám prinesú najbližšie dni,“ píše v novele Milosť pre nevyvolených. „S určitým občianskym odporom sa počítalo v predchádzajúcom, osemdesiatom ôsmom roku pri príležitosti dvadsiateho výročia Pražskej jari. Ale teraz? Naozaj sme si nevedeli predstaviť väčšie vystúpenie proti totalite, proti mašinérii komunistickej moci. S holými rukami?“
Situácia sa však vyvíjala v prospech revolúcie. Ľudia ju spontánne podporili. Mnohí príslušníci strany podľa pamätníkov zahadzovali svoje stranícke knižky a tiež sa pridávali na stranu odporcov režimu. Vypukli masové demonštrácie, ktoré sa preniesli aj do ostatných stredo a východoeurópskych krajín. Nakoniec totalitný režim padol a 17. november je už viac ako dve desaťročia naším štátnym sviatkom.
