ČADCA. Za pár rokov prešiel s týmto športom desiatky krajských, celoslovenských, európskych či svetových podujatí, na ktorých získal množstvo medailí. Aby toho nemal málo, od januára sa stal členom PK Žabka Čadca. Či sa dá zvládnuť škola popri trénovaní dvoch športov a čo ho najviac prekvapilo pri prvom plaveckom úspechu, nám porozprával Matúš Hudec.
Odmalička sa venuješ športu. Ako a kedy si sa dostal ku karate?
Z karate som začal v októbri roku 2007, kedy som na plavárni videl plagát o nábore mladých karatistov do klubu ZZO Čadca. Prvýkrát, keď som došiel na tréning, tak nás bolo asi 20 nováčikov. Mávali sme vtedy dva tréningy v týždni, tento šport ma zaujal, a tak som začal na karate chodiť pravidelne.
Kedy si okúsil prvý súťažný zápas a ako sa ti darilo?
Po dvoch rokoch som išiel na prvú súťaž, v Krásne sa bojovalo O pohár primátora mesta, vypadol som vtedy hneď v prvom kole.
Aké si mal pocity, keď si sa z Krásna vrátil domov po vypadnutí hneď v prvom kole?
Bol som sklamaný, no časom som si začal uvedomovať, že to bola moja prvá súťaž. Začal som poctivejšie trénovať, chodil som i na ďalšie súťaže, na ktorých sa hneď taktiež nedostavili úspechy, no tréneri i otec mi hovorili, že zatiaľ len získavam skúsenosti a úspechy sa dostavia. Na súťaže som chodil i s bratom, s ktorým sme navzájom medzi sebou súperili, ale aj jeden druhého povzbudzovali.
Pamätáš si na svoj prvý úspech?
Prvý úspech prišiel na bodovacej súťaži 2. kola Slovenského pohára v Komárne, kde som medzi 8. – 9. r. do 28 kg vyhral bronzovú medailu. Toto umiestnenie mi zároveň zaručilo účasť na majstrovstvách Slovenska.
Postupom času si začal byť naozaj úspešný.
Áno, moje prvé majstrovstvá Slovenska boli v Košiciach, bolo to v roku 2009. Stal som sa vtedy majstrom Slovenska, vo finále som vtedy zdolal súpera z Nitry. V roku 2010 som získal zlato na európskom pohári v Budapešti v kategórii 8. – 9. r. a na jar v tomto roku som na svetovom pohári v Hradci Králové získal bronz. Medzi ďalšie úspechy ešte patria dve tretie miesta z MSR a bol som i vo finále Európskeho pohára v Budapešti, na ktorom som žiaľ, neobhájil titul. Okrem toho som absolvoval desiatky ďalších súťaží, práve to sa odzrkadlilo na mojich spomenutých úspechoch.
Koľko máš doma pohárov a medailí?
Medailí asi 30, neviem presne. Pohárov nemám zatiaľ moc, no je ich okolo 7, 8.
Okrem karate sa venuješ i ďalšiemu športu. Prezradil by si nám o tom niečo?
Od januára roku 2011 sa otváral kurz v plávaní pod vedením Plaveckého klubu Žabka Čadca. Moja sesternica je dobrá plavkyňa, a tak som to chcel skúsiť aj ja a so mnou i môj mladší brat Lukáš. Tento šport ma tiež chytil, tréningy mám v utorky a štvrtky, keďže v iné dni chodím samozrejme na karate. Je to dobrý šport na uvoľnenie, mám tam dobrých kamarátov, proste ma to baví.
Bol si už aj na nejakej súťaži?
Áno, zúčastnil som sa duatlonu v Ďanovej, na prekvapenie hneď prvú moju súťaž som vyhral, čakal som vtedy, že za prvé miesto dostanem pohár, no dostal som len dve horalky (smiech). Na triatlone v Dvoroch nad Žitavou som obsadil 11. miesto celkovo, no v mojej kategórii som sa stal víťazom. Zúčastnil som sa ešte plaveckých podujatí v Banskej Štiavnici a doma v Čadci.
Dva športy ti určite zaberú množstvo času. Stíhaš školu?
Snažím sa učiť vždy, keď sa dá. V škole som mal doteraz samé jednotky, takže to zatiaľ stíham.
