RADOĽA. Radoľa patrí medzi obce, ktoré uspeli v druhej vlne projektu zameraného na budovanie protipovodňových opatrení z prírodných materiálov. Vďaka výstavbe hrádzok a stupňov z dreva a kameňa, zadržia mimo obce tisíce kubíkov vody. „V súčasnosti revitalizujeme povodie Lačišovského potoka, ktorý je najväčším prítokom Vadičovky v Radoli a v mieste ústia do Vadičovky ohrozuje protiľahlý breh masívnymi zosuvmi. Navyše je na niektorých miestach značne prehĺbený, za posledných dvadsať rokov aj o jeden a pol metra, takže aj tu začínajú hroziť zosuvy jeho brehov," povedal na margo prác starosta Radole Anton Tkáčik.
Práce robia z peňazí, ktoré získali z projektu Krajina, ktorého cieľom je zadržať čo najviac vody tam, kde patrí - mimo obce. „Z Úradu vlády sme dostali 20 000 eur a úrad práce nám prepláca mzdu desiatim zamestnancom vo výške 95 percent," objasnil Tkáčik. Podmienkou prefinancovania bolo, aby pracovníci, ktorí budujú protipovodňové opatrenia,boli evidovaní minimálne tri mesiace na úrade práce. Obec teda získala približne 50 000 eur. „Zadržíme vodu a predovšetkým naplaveniny mimo intravilánu obce a verím, že zabránime aj tomu, aby nám po poľných cestách pritekali do obce potoky vody tak, ako tomu bývalo u nás aj niekoľkokrát do roka," povedal Tkáčik. Dodal, že tieto práce sú preňho srdcovkou. „Robíme presne to, čo nám ako študentom krajinného inžinierstva v roku 1994 ukazovali počas niekoľkodennej exkurzie Rakúšania z partnerskej fakulty vo Viedni. V Alpách pod Dachsteinom sme nachodili kilometre okolo malých tokov a rozprávali nám, že to už má 80 rokov a stále spoľahlivo funguje s minimálnymi nárokmi na údržbu. Základ je, že opatrenia vyrovnávajú dno a stabilizujú ho. Zároveň sú stabilizovaná brehy, ktoré nepodmýva. Pri prívalových dažďoch systém priehradzok zmierni povodňovú vlnu," ukončil starosta.
