ČADCA. Diplomatická kariéra Františka Dlhopolčeka, rodáka z Kysúc, sa začala v roku 1979, keď ako mladý absolvent Vysokej školy ekonomickej nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí v Prahe. Po niekoľkomesačnom pôsobení sa mu naskytla príležitosť vycestovať na prvé zahraničné pôsobisko do hlavného mesta Kene - Nairobi, kde spolu s rodinou strávil 4 roky. Ani pri svojom druhom výjazde nezmenil kontinent, bola to opäť Afrika, konkrétne Juhoafrická republika. Jeho tretím pôsobiskom bol Izrael, po ňom nasledovala Veľká Británia. V súčasnosti pôsobí ako slovenský veľvyslanec v Čínskej ľudovej republike.
„Vianoce budem tento rok tráviť v Pekingu. Budú to moje prvé v Číne. Keďže pravdepodobne prídu za nami aj deti, veľmi sa teším. Kysucké zvyky a jedlá nesmú chýbať. Už sme si zadovážili stromček, pravdepodobne je taký istý ako ten, ktorý sa dá kúpiť u nás,“ dozvedáme sa.
Počas jednej z posledných nedieľ si vyrazili s manželkou do obchodov, aby kúpili ozdoby. „Čína, aj keď sa to nezdá, žije Vianocami. Všade predávajú rôzne ozdoby, chýbajú nám však pravé čadčianske gule z Okrasy. Tie miestne sú z umelej hmoty a nie sú tak krásne. Od polovice decembra už vyhrávali u nás koledy, aby sme si Vianoce užili čo najdlhšie,“ prezrádza.
Najväčšiu starosť majú o kapra
Na Štedrý deň dodržiavajú prísny pôst: „Nejeme žiadne mäso. Skutočné jedlo je až večera. Keďže manželka je z Trenčína, náš jedálny lístok je v podstate mix kysuckej, respektíve turzovskej a trenčianskej kuchyne, s prevahou kysuckej. Začíname s medom (od otcových včiel) a oblátkami. Našťastie, manželka jedného pracovníka priviezla so sebou prístroj na ich výrobu, budú teda originál naše. Nasleduje takzvaná turzovská čistá kapustnicová polievka s hríbmi, vajcom a zemiakmi, hríbová omáčka (trenčianska), vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom a turzovskou kyslou kapustou. Na záver prekrajujeme jablko, jeme orechy a delíme sa o rôzne druhy ovocia.
Najväčšiu starosť máme s kaprom. Neviem, či ho tu vôbec dostaneme kúpiť. Ak nie, tak to bude nejaká ryba,“ hovorí.Podľa veľvyslanca sa Vianoce stali medzinárodným sviatkom, absentuje náboženský prvok: „Pamätám si, že v čase, keď som slúžil v Afrike, zdalo sa mi veľmi čudné, že v najväčších teplotách vládla vianočná nálada, ozdobené boli aj palmy. Podobne je to v Číne. Je tu síce zima, mraz a dokonca aj sneh. Už koncom novembra sú však vyzdobené celé ulice, po stromoch sú rozvešané blikajúce svetlá. Je toho omnoho viac ako v Európe. Všade sa predávajú vianočné ozdoby. Ak sa spýtate Číňana, čo sa vlastne oslavuje, odpoveď je jednoduchá - nevie. V obchodoch vládne nákupná horúčka. A takto vyzdobené mesto ostáva až do februára, kedy končia oslavy čínskeho Nového roku.“
Na otázku, čím ho najviac prekvapila krajina, v ktorej momentálne pôsobí hovorí, že aj po viac ako roku a pol pôsobenia Čínu nepovažuje za krajinu ale svetadiel.„Žije tu mnoho národov a národností, mnoho miest má viac obyvateľov ako celé Slovensko. Aj vzdialenosti sú obrovské. Do najvzdialenejších miest trvá cesta lietadlom viac ako 5 hodín,“ vysvetľuje.
Ako Číňania doplnili chýbajúcu Bratislavu
K príjemným zážitkom patrí napríklad jeho nedávna návšteva Farmy čínsko-česko-slovenského priateľstva, ktorej 55. výročie založenia si pripomenuli tento rok.
„Do prevádzky tam uviedli nový päťhviezdičkový hotel, na ktorý sú nesmierne pyšní. Po príchode na recepciu som si všimol, že na zadnej stene je štvoro hodín ukazujúcich čas v svetových metropolách - Prahe, Londýne, New Yorku a Tokiu. Obrátil som sa na vedenie „farmy“ s tým, že mi tu chýba Bratislava. Po nejakom čase som tam prišiel znovu pri príležitosti otvorenia presnej kópie slovenského pavilónu z Expo 2010 v Šanghaji. Spolu s českým ich postavili tak, ako sľubovali -presne rok po ukončení výstavy Expo. Po príchode mi oznámili, že majú pre mňa prekvapenie. Doviedli ma na recepciu hotela a na zadnej stene bol už nápis Bratislava. Jednoducho, jedno z hlavných miest muselo ustúpiť hlavnému mestu Slovenska,“ spomína veľvyslanec.
Milo ho v tejto krajine prekvapilo aj to, že čínski študenti, ktorí študovali v bývalom Československu, často pri stretnutiach spievajú známe slovenské ľudové piesne. Napríklad: „Tancuj, tancuj vykrúcaj .....“. S čínskym prízvukom je to vraj veľmi milé.
Šance majú nielen slovenské výrobky, tiež architekti
Tento rok dosiahne zahraničný obrat Číny viac ako 4 miliardy eur. „Náš vývoz vo vzájomnom obrate predstavuje viac ako jednu tretinu a neustále rastie. V dnešnej dobe to nie je málo. Predstavuje to množstvo pracovných miest na Slovensku. Do Číny vyvážame najmä automobily, ale aj iné výrobky. V dnešnej dobe je kľúčovou obchodno-ekonomická spolupráca. Perspektívy vidím naďalej v raste našich vývozov - áut, náhradných dielov, priemyselných výrobkov, kotlov, vína, poľnohospodárskych produktov, know-how. Veľké možnosti existujú v oblasti vedy a techniky, šance majú aj naši architekti. Obrovský potenciál vidím v rozvoji cestovného ruchu. Stále viac a viac Číňanov cestuje po svete a my by sme boli radi, keby zavítali vo veľkých počtoch aj na Slovensko,“ hovorí veľvyslanec.
Samostatnú kapitolu tvorí podľa jeho slov spolupráca v oblasti investícií: „Tu nás čaká ešte mnoho práce a ujasnenie si, kde a v akom rozsahu vieme čínske investície na Slovensku akceptovať. Vzťahy medzi oboma krajinami sú korektné, neevidujeme žiadne otvorené problémy. Naším základným, nemeniacim želaním je zdravie a mier. Prajme si, aby sme sa o rok zišli opäť v plnom počte a zdraví. Nech sa toto želanie naplní všetkým ľuďom dobrej vôle. Žijeme v komplikovanej dobe, aspoň počas Vianoc si užime rodiny, zaželajme si hodne zdravia, šťastia, spokojnosti a tiež prosperity.“
