Článok pokračuje pod video reklamou
rozmach. Najznámejšie sú vojenské misie a potom misie – poslania kňazov slúžiť najbiednejším v cudzine.
Jedným z misionárov, ktorých vyslali do sveta ako poslov ducha a pokoja, je aj Peter Kučák. Pochádza z Čadce – Drahošanky a v meste mal pred desiatimi rokmi aj primičnú svätú omšu. Bolo to v kostole sv. Bartolomeja. Vtedy bol už vysvätený za kňaza. Pôsobil v reholi Misionárov lásky v Mexiku.
Život pátra Petra Kučáka je pestrý, ba podobá sa dobrodružstvu. Rodičia ho doma vychovávali v náboženskom duchu a okrem úcty k svätým mu vštepovali aj primeranú vážnosť ku kňazskému stavu. Ako chlapec miništroval. Veľký vplyv naňho mala, ako sám priznal, Matka Tereza. Tá roku 1990 prišla do Čadce aj so svojimi Misionárkami lásky.
„Keď som bol prítomný na otváraní jej komunity v Čadci, videl som ju na vlastné oči,“ spomína si kňaz. „Zarazili ma nesmierne zástupy ľudí, ktoré prišli pozdraviť Matku chudobných. Ona a jej sestry, Misionárky lásky, obetovali svoj život každodennej pomoci chudobným a núdznym.“
Páter Peter Kučák sa s ňou stretol aj osobne
„Mal som možnosť stretnúť sa s Matkou Terezou počas posledných troch rokov jej života – už ako jeden z jej synov,“ vyznáva sa. „Jej život je pre mňa živým evanjeliom. Cez ňu Ježiš znovu navštívil náš svet...“
Už počas stredoškolských štúdií v časoch komunizmu sa v mladíkovi ozvala túžba, vtedy ešte hlboko skrytá, stať sa misionárom. To ešte netušil, že totalitný systém padne a túžba sa čoskoro naplní... Najskôr však nastúpil do seminára v Nitre. Po štyroch rokoch štúdií aj napriek prehováraniu vstúpil do rehole Pátrov Misionárov lásky, ktorú Matka Tereza spolu s americkým kňazom Josefom Langfordom založila v osemdesiatych rokoch minulého storočia ako mužskú vetvu Misionárok lásky. Peter Kučák sa stal prvým Slovákom v tejto reholi.
Ako misionár odišiel do Mexika, do mesta Tijuana na hraniciach s USA. Tam absolvoval rehoľné formácie a popritom študoval teológiu v Ríme. Misionári skladali štyri rehoľné sľuby – sľub chudoby, čistoty, poslušnosti a služby najchudobnejším. Po Mexiku sa Kučákovým novým misijným pôsobiskom stala ďalšia biedou sužovaná krajina Latinskej Ameriky – Guatemala.
Na tieto pôsobiská má Pater Peter svoje spomienky
„Pamätám si, v Mexiku, Tijuane, bolo 24. decembra, myslím, že v roku 1995... A my sme sa počas veľmi silnej búrky štverali cez hrboľatý terén smetiska do slamov miestnych rodín. V rukách sme niesli potravinové balíky a s nimi aj špeciálny prídel – kurča! Prežíval som hlbokú radosť z toho, že voňavé pečené kurča na pekáči ich naladí na vianočnú strunu...“
„Alebo v Guatemale asi o desať rokov neskôr... Boli sme hlboko v horách a po polnočnej svätej omši sme oslavovali Narodenie Pána kukuričnými plackami a horúcim nápojom... Vtedy som si zaspomínal na časy, keď som mal po vianočnej vigílii v žalúdku zmes sladkostí a rôznych lahodných nápojov...
Peter Kučák v súčasnosti pôsobí v Ríme. Aj tu sa misionári snažia pomôcť bezdomovcom, emigrantom, ľuďom, ktorí prespávajú v nocľahárňach, väzňom i tým, čo sú pripútaní na lôžka. Títo ľudia trpia nielen fyzicky, ale hlavne duchovne. Cítia sa odmietnutí, nechcení, osamotení, nemilovaní, chýbajú im základné ľudské potreby – bývanie, jedlo, práca... Podľa nášho misionára je treba pripomenúť im ľudskú dôstojnosť, ktorá spočíva v tom, že každý jeden z nich (i z nás) je milovaný Bohom.
„Minulý rok jeden z bezdomovcov zapálil sviečku pri miniatúrnych jasličkách, ktoré mu darovali naše sestričky. kontrast noci, do kosti zachádzajúcej zimy a ticha, blčiaci plamienok sviečky vo mne vzbudzoval pocit radostnej nádeje či dôvery. Ježiš Kristus - bezmocný, maličký, krehký a úplne závislý na Márii a Svätom Jozefovi sa stotožnil s týmto naoko beznádejným človekom, ktorého Betlehemom je ulica, aby mu priniesol nádej... Tej noci sme sa vracali domov obklopení blízkosťou Boha, v skutočnosti to bol práve ten bezdomovec, ktorý nám sprítomnil Božiu lásku. Je to pravda - Boh tak miluje každého z nás, že poslal svojho Syna do nášho zamrznutého nocou pokrytého sveta," dodal páter.
A toto je odkaz od Petra Kučáka aj pre nás, Kysučanov...
