Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Na Kysuciach mali v minulosti zvyky dôležité miesto v živote ľudí

Ľudové zvyky na Kysuciach vzťahujúce sa k adventnému a vianočnému obdobiu sa spájali so zimným slnovratom.

Zimný slnovrat symbolizoval zánik starého a predzvesť vzniku nového života v prírode. Ľudové zvyky praktizované v tomto období mali predovšetkým hospodársko- prosperatívny charakter, ale aj charakter ľúbostnej mágie a ochrany pred temnými silami.

Už ráno kvasili gazdinky na chlieb a koláče

Najväčší počet zvykov sa viaže k Štedrému dňu – Viliji. Ešte pred svitaním kysucké gazdinky kvasili na chlieb a koláče, aby ich stihli upiecť pred východom slnka. Vtedy vraj nemali bosorky moc. Keď cesto spracovali, poumývali korýtka a gazda s touto vodou išiel ponatierať ovocné stromy, aby dobre rodili. Dospelí členovia rodiny sa celý deň postili - gazda a gazdiná za prosperitu hospodárstva, slobodní za dobrého ženícha alebo nevestu, deti, aby nedostali chrasty. Doobeda gazda išiel do hory na stromčeky. Musel doniesť až tri - jeden do izby, druhý na hnoj, tretí do maštale. Do maštale sa snažil doniesť stromček s dvoma vrchovcami, aby mali v budúcom roku prírastok dobytka v chlieve. Vianočný stromček do izby nesmel priniesť skôr, až keď sa išiel zdobiť, pretože rodina by mala počas roka veľkú núdzu.

Skryť Vypnúť reklamu

Pred večerou kŕmili dobytok

Pred večerou išiel gazda najskôr nakŕmiť dobytok, každému zvieraťu okrem kozy, dal zožrať strúčik cesnaku, ktorý mal odrezané oba konce. Povera hovorila, že keď prišla bosorka do maštale a cítila, že dobytok má v sebe cesnak, vedela, že jej čary nebudú účinkovať a preto sa snažila cesnak vyvolať von. Hovorila: ,,Cesnek poj z kravy,“ a cesnak odpovedal: ,,Jako, keď nemám rite ani hlavy“. Gazdiná pred večerou nakreslila na maštaľné dvere do každého rohu a do stredu krížik trojkráľovou kriedou a zakrúžkovala ho cesnakom. Na štedrovečerný stôl upiekla tri chleby: gazdu, gazdinú, kravský chlieb. Na kravskom bola zapečená hrudka soli, hlávka cesnaku a petržlenová vňať. Gazda a kravský chlieb ostávali na stole počas celých sviatkov a gazdiná sa zjedol pri večeri. Okrem chlebov boli na stole zemiaky, ovos, žito, jačmeň, drobné peniaze, orechy a jablká. Pred večerou prišiel do kuchyne gazda, oblečený v kabáte a priniesol do izby masolničku. Pozdravil sa a gazdiná sa ho pýtala: "Čo nesete?“ Gazda odpovedal : ,,Velikú penu, hustú smetanu, telie kusy masla, jak na peci rohy.“ Toto opakovali tri krát a potom začal gazda vinšovať: "Vinšujem Vám na tieto nastávajúce sviatky hojnosti, prajnosti, urodajnosti, od vrchnosti vzácnosti, od dobrých ľudí poctivosti, aby ste mali maličkú starosť a velikú radosť, aby ste boli zdraví a veselí ako v nebi anjeli.“ Potom položil masolničku vedľa stola a začal sa modliť. Všetci členovia rodiny museli byť už pri stole a na stole musela horieť sviečka. V niektorých obciach gazda tesne pred modlitbou otvoril okno a trikrát zakričal: "Vlky, líšky, medvede pojte s nami večerať a keď nepojdete, tak nám celý rok neuškoďte.“ Po modlitbe gazdiná každému urobila na čelo krížik medom, aby bol celý rok dobrý a zdravý ako med. Nohy štedrovečerného stola obviazali železnou reťazou, aby rodina celý rok držala pokope a počas večere kládli na reťaz nohy, aby ich mali celý rok zdravé. Ako prvé sa jedli oblátky s medom a zapíjali sa vínom. Ďalšími jedlami na stole bývali varený hrach, polievka zo sušených sliviek a hrušiek, zatrepaná kapustnica, kapusta s cesnakom a zemiakmi a posledným chodom bola krupicová kaša - Ježiškova kašička. Konzumácia kyslých rýb a neskôr kaprov je už novodobým zvykom.

Skryť Vypnúť reklamu

Od stola mohla odísť iba gazdiná

Od stola počas večere nesmel okrem gazdinej nikto odchádzať. Keď sa podával hrach, vtedy gazdiná išla s hrachovou polievkou ku kurínu a pritom hovorila: ,,Idem tie kury pozabíjať“ Ostatní jej hovorili: ,,Nezabíjaj ich oni budú niesť vajcia.“ Pri kuríne nabrala na lyžicu trikrát hrachu a hádzala ho po sliepkach. Podľa toho, koľko sliepok sa jej ozvalo, tie údajne potom niesli dobré vajcia. Z každého jedla gazdiná najskôr odložila po tri naberačky do maselničky pre dobytok, takto do nej odkladala aj na Božie narodenie až do Štefana. Po večeri krájali jablká, aby zistili, či budú zdraví. Preto isté rozbíjali aj vlašské orechy, ak bol orech zdravý, aj dotyčný bol po celý rok zdravý.

Slobodné dievky, ak sa celý deň postili, po večeri pozametali izbu a smeti vyniesli na hnojisko, tam sa na ne postavili, a z ktorej strany zaštekal pes, z tej dostali muža. Na horných Kysuciach po večeri hádzali cez plece dievky krpce do dverí. Podľa toho, ako dopadli na zem, či špicou von z domu alebo do vnútra, išla dievka von z domu – na príženky alebo nie.

Skryť Vypnúť reklamu

Po večeri sa chodilo po spievaní, obyčajne začali z jedného domu a potom z každého ďalšieho sa k nim pridávali. Po spievaní sa nesmelo chodiť bez chleba alebo koláča. Ten sa nechal v najbližšom dome, tam ich ponúkli zasa chlebom a pálenkou a tak pokračovali až na koniec dediny. Od štedrej večere, počas celých sviatkov, sa nesmelo na nikoho volať poď, lebo by ho vyvolali navždy z domu – zomrel by. Na polnočnú omšu sa chodilo hromadne. Kto išiel z domu, zobral do kapsy jeden zemiak a kúsok chleba zo štedrovečerného stola a pri pozdvihovaní v kostole ich vo vrecku podvihoval, aby ich Pán Boh požehnal a dobre sa urodili. Po príchode domov ich dali opäť na stôl a boli tam až do konca sviatkov. Tieto zemiaky gazdiná odložila a na jar ako prvé zasadila do zeme. Z polnočnej omše každý utekal domov, aby mu rýchlo obilie uzrelo. Po príchode domov nabral zo studne vody a vykropil celý dom, aby ho ochránil od zlých duchov.

Božie narodenie a na Štefana

Božie narodenie bol najväčší sviatok v roku. Ráno sa každý člen rodiny umyl vo vode, v ktorej boli položené kovové peniaze, aby sa ho po celý rok držali. Tento deň sa nechodilo po návštevách, v domoch bolo ticho, neumýval sa riad, neupratovalo sa, nezametalo sa a jedlo sa iba to, čo gazdiná nachystala na Štedrý deň. Na Štefana sa chodilo po vinšovaní. Do domu v tento deň nesmel prísť starý človek alebo žena, ako prví, lebo by to prinieslo rodine nešťastie. Preto si spravidla už pred sviatkami napýtali ,,polazníka“, aby mali zaistené , že im príde mladý, zdravý chlapec. Polazník po príchode do domu zavinšoval domácim zdravie, šťastie, lásku, bohatú úrodu. Potom potriasol stromček - polazníčku, aby sa im sypalo šťastie a pomútil v maselničke, aby im kravy dojili. Na stôl položil meštek s peniazmi, ktorými poštrngal, aby mali bohatý rok.

V uzlíčku doniesol z domu koláče alebo chlieb, ten mu gazdiná vymenila a dala svoje koláče alebo chlieb. Potom ho gazda pohostil slaninkou, koláčmi a pálenkou a do mešca mu pridal pár peňazí. Zásadou bolo, že dvaja polazníci sa nesmeli stretnúť v jednom dome. Od Štefana do Troch kráľov chodili chlapci po vinšovaní po troch kráľoch. Za to im domáci dávali koláče a ovocie. Na sviatok Troch kráľov chodili gazdinky do kostola svätiť kriedu a vodu, ktorú potom využívali na ochranu úrody, statku a domácnosti. V predvečer Troch kráľov upiekli gazdinky tri chleby, ktoré kládli pod stromček a priložili k nim soli a tri hrnčeky vody, aby sa mali králi na svojej púti čím občerstviť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Zelená Bratislava
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Päť chýb pri zateplení strechy
  2. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  4. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  5. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  6. Bezbariérové vozidlo
  7. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 601
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 15 619
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 577
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 280
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 12 858
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 528
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 548
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 435
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 327
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 094
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Strašiakom je aj nezamestnanosť

Pandémia rozvrátila aj na Kysuciach kompletný kalendár kultúrnych, spoločenských a športových podujatí. Starostovia konštatujú, že bude veľmi náročné obnoviť spoločenský život. Obávajú sa aj zvýšenia nezamestnanosti.

Nemalé peniaze idú opäť na dezinfekciu.

Sedemnásťročného chlapca zavalil strom

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia na pomoc 17-ročnému chlapcovi, ktorého v lesnom teréne v katastri obce Zákopčie zavalil strom.

Na pomoc privolali záchranársky vrtuľník.

Jozef Riecky: Dohodárov sme museli prepustiť

Tým, že prišla druhá vlna, je úplne jasné, že príde aj tretia, prípadne štvrtá, vraví majiteľ fitiek v Čadci a v Kysuckom Novom Meste.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Lekár v špeciálnom ochrannom odeve drží pacienta s ochorením COVID-19.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?